border
<< zpět

Ide o princíp Rozhovor s architektom Martinom Jančokom

FEDOR BLAŠČÁK


Fedor Blaščák: Je rozloženie okien na budove záležitosťou dizajnu alebo architektúry?
Martin Jančok: Záleží od toho, či rozlišuješ dizajn a architektúru, alebo to spolu s väčšinou západného sveta vnímaš len ako rôzne prejavy uvedomelej tvorivej činnosti. V tomto zmysle ja nerozlišujem ani medzi architektúrou a urbanizmom. Napriek rozličnej mierke, priestorovej aj časovej, je možné voči nim zaujať rovnaký postoj. A čo sa týka okien – niekedy je ich rozloženie na budove záležitosťou náhody. To sa stalo aj nám nedávno v Novej synagóge. Pri jednej z posledných návštev stavby sa nám podarilo odhaliť dve zaslepené okná, ktoré boli doteraz skryté pod omietkou. Vďaka patrí Jánovi Gašparovičovi, ktorý nás prehovoril, aby sme unavení nešli na kávu, ale pozreli si ešte čerstvo odhalenú stenu za rohom. O pár hodín neskôr by tam už bol nový základ omietky, ktorý by ich spoľahlivo opäť uzavrel.
 
FB: Ak nebudeme rozlišovať, tak by sme napríklad o človeku, čo nechal zamurovať tie dve okná, mohli tvrdiť, že Behrensovi kompletne zničil architektúru. To chceme? Alebo povieme, že existovali zrejme dobré dôvody, prečo tých okien bolo presne toľko, no podstatné je, že tie vznikali celkom inak než rozhodnutia o tom, ako posadiť stavbu a ako bude vyzerať.
MJ: Nemyslím si, že rozhodnutia o umiestnení okien, ich veľkosti a tvare, vznikali celkom inak ako tie o osadení stavby a o tom, ako bude vyzerať. Priamo to s tým súvisí. Neviem, kam tým mieriš. Behrensova synagóga bola prestavaná v 50. rokoch na divadlo, čo sa prejavilo hlavne v interiéri, kde došlo k zásadným dispozičným zmenám. Zamurované okná sú dôsledkom týchto zmien. Ak ideme rozlišovať medzi tým, čo bolo dôležitejšie, resp. deštrukčnejšie pre Behrensa, tak to boli určite zásahy do celkovej priestorovej organizácie a charakteru objektu, vrátane zmeny jeho pôvodnej východo-západnej orientácie. Dve zaslepené okná sú v tomto kontexte detail.
 
FB: Mierim k tomu, či môže architektúra začínať od okien?
MJ: V princípe môže. Ak je okno hlavným motívom, nosnou ideou. Na druhej strane, ak uvažujeme nad oknom alebo otvorom, musíme mať najprv niečo, do čoho ho môžeme vyrezať, teda stenu. Pier Vittorio Aureli vo svojej knihe The Possibility of an Absolute Architecture tvrdí, že podstatou architektúry je oddeľovať a byť oddelenou. Premýšľanie o architektúre ako o hranici, o vymedzení, je blízke aj mne a nášmu štúdiu. Ak máme jasno v tom, kde stenu postaviť, môžeme zvažovať, aké má mať vlastnosti, či bude priepustná, a ak áno, do akej miery. Tak môže vzniknúť okno.
 
FB: O týchto dvoch viac než 50 rokov nikto nevedel, prečo je lepšie ich tam dať späť?
MJ: Pre nové využitie objektu majú vyslovene funkčný význam. Tie okná výrazne napomôžu osvetleniu západnej chodby, ktorá vedie priamo k vstupu do výstavných priestorov. Z pohľadu prezentácie pamiatky zase dotvárajú kompletnú informáciu o pôvodnom členení fasády.
 
FB: Tvoja historka odkazom na kávu ako alternatívu pôsobí skôr ako malichernosť, no nejde tu skôr o historický objav? Hotová legenda o dvoch dierach od Behrensa.
MJ: Neviem, nech si to každý vykladá, ako chce. Na tej stene sa to dalo predpokladať a my sme iba mali šťastie, že nám to neušlo.
FB: Ako by sa malo pri rekonštrukciách pracovať s argumentom „pôvodného stavu“?
MJ: Opatrne. Je to stále sa opakujúca a pálčivá otázka, na ktorú neexistuje jasná odpoveď. Mnohí považujú „pôvodný stav“ za ideál, niečo, čo je bez diskusie nutné vrátiť späť, lebo len tak je to správne. Často tak hrozí skresľovanie a prikrášľovanie skutočnosti, ktoré môžu končiť gýčom. Stavby v sebe však často zahŕňajú rôzne historické nánosy, ktoré dokumentujú zmeny v ich živote. Synagóga bola počas svojej existencie upravená na divadlo, neskôr na aulu vysokej školy, chvíľu fungovala ako kino a teraz tam ideme robiť kunsthalle. Ten dom to všetko zvládne bez väčších problémov. Adaptabilita Behrensovej synagógy je podľa mňa jednou z jej najúžasnejších, ale súčasne najprehliadanejších vlastností. Myslím, že v záujme zachovania autenticity je potrebné hľadať spôsoby ako zachytiť a odprezentovať jej bohatú pamäť.
 
FB: Pri rekonštrukciách, ktoré chcú byť vernou kópiou pôvodného stavu, si podľa mňa zamieňame nástroj s dôvodmi, pre ktoré si niečo pripomíname.
MJ: Vždy to záleží od toho, čo si chceme pripomenúť, a to zas súvisí s tým, kým sa cítime byť, alebo kým by sme chceli byť. Tak si vyberáme, čo si chceme pamätať. Verejný priestor je dobrým príkladom pre sledovanie selektívnosti historickej pamäte. Mení sa spolu s ideológiou. Sochy sa premiestňujú alebo rovno vyhadzujú do vzduchu, Márie Terézie sa vracajú na „svoje“ miesto.
 
FB: Pripomínať si pritom môžeme veci, ale tiež mechanizmy. Na čo, z tvojej rekonštrukcie Behrensovej synagógy, by si chcel, aby sa nezabudlo?
MJ: Návrh rekonštrukcie sa počas piatich rokov oboznamovania sa so synagógou postupne vyvíjal. Od extenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez jeho postupné odhmotňovanie až po úplné vylúčenie ďalšieho trvalého vstupu. Iste, budú nutné niektoré menšie úpravy, ale došlo nám, že všetka podstatná architektúra tam už je. Prichádzame s návrhom sezónnej architektúry súvisiacej s kurátorským programom. Raz to môže byť stena rozdeľujúca výstavnú halu napoly, inokedy sekvencia malých miestností alebo kruhová miestnosť bez rohov. Takto sa bude priestor galérie stále meniť. Nebude to klasická výstavná architektúra pre každú výstavu, ale nebude to ani fixná priestorová schéma. Bude to niečo medzi tým. A sme späť pri autenticite, pre nás a našu dobu to znamená dočasnosť, provizórnosť, nestabilitu a zmenu. Taký je aj návrh, nebude mať jasne uchopiteľnú formu. Na zapamätanie teda ostane len princíp, rozdelenie objektu na to, čo ostáva permanentné, a to, čo je nestále.
FB: Adaptácia podľa princípu pol na pol?
MJ: Princíp pol na pol s pracovným názvom half-white uplatňujeme v povrchoch a farebnosti výstavných priestorov. Stáli sme pred zásadnou otázkou, ako ďaleko zájsť s reštaurovaním farebnosti interiéru. Kompletná obnova pôvodnej, pre Behrensa typicky expresívnej výmaľby by ovládla priestor a podstatne obmedzila možnosti nového využitia objektu. Rozhodli sme sa pre radikálne rozdelenie výstavnej haly na dve polovice. Horná, vrátane kupoly, bude postupne zreštaurovaná v pôvodnej farebnosti. Spodná bude neutralizovaná jednotným bielym náterom, ktorý vytvorí pozadie pre výstavy.
 
FB: Ktoré z pôvodných princípov rekonštrukcia spätne vystihuje?
MJ: Behrensova synagóga je zaujímavým mixom klasických a moderných princípov. Symetrické komponovanie priestorov, monumentálne vstupné schodisko a kupola sú typicky klasické architektonické prostriedky. Odstránením viacerých sekundárnych zásahov, ktoré zdeformovali veľkorysý priestorový koncept budovy, sme dosiahli obnovenie pôvodnej monumentality. Vytvorením repliky pôvodnej južnej empory sme budove vrátili jej pôvodnú priestorovú orientáciu.
 
Martin Jančok je architekt, v roku 2004 absolvoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2002 – 2009 pôsobil v architektonickom ateliéri zerozero. V roku 2010 založil vlastné štúdio PLURAL. Fedor Blaščák je filozof.
 
 
 
Návrh – sezónna architektúra výstav, 2014, foto: archív Martina Jančoka.
Aukcia umenia, október 2013, foto: Marek Jančúch.
Half-white, september 2014; Dan Perjovschi Vybrané správy, september 2014; Obe foto: Dalibor Adamus.