border
<< zpět

MIROSŁAW BAŁKA

Michal Moravčík


Bambiho príbeh poznajú konzumenti TV a DVD produkcie ako veľké dobrodružstvo plné humoru, hudby a peknej animácie nominované na Oscara. Trocha inak je i súčasťou projektu AGOGANYS, ktorý Mirosław Bałka vytvoril pre trnavskú Synagógu – Centrum súčasného umenia. Bałka nevinný názov disneyovky z roku 1942 implikuje na videozábery (Bambi, 2003), ktoré natočil v areáli koncentračného tábora Osvienčim-Brzezinka. Stádo vysokej zveri hľadajúce pod snehom kúsky potravy sa akoby nedopatrením ocitlo v prostredí vyhladzovacieho tábora, nehľadiac na kontext miesta. Videoprojekcia je súčasťou širšieho výskumu traumy holokaustu (tiež video Pond, 2003), ktorý Bałka prezentoval nedávno aj na samostatnej výstave v Modern Art Oxford. Bambi ukazuje živú súčasnosť miesta tragédie a zároveň opäť spytuje našu kolektívnu pamäť. Základom Bałkovej hry s divákom je reverzibilné posúvanie miesta, času, minulosti. Je návodom na čítanie celého projektu pre synagógu – AGOGANYS, ktorý je jednoduchým anagramom. Reverzibilita ako kľúč k aktualizovanému čítaniu histórie môže odhaliť významy, ktoré by sme v tradičných dejových súvislostiach a v osvedčenej materiálovej forme hľadali ťažko a úporne.
Zo zasneženej krajiny Osvienčimu autor smeruje divákovu pozornosť do hlavného priestoru synagógy, kde v site-specific inštalácii tematizuje „chýbanie“ ako takpovediac navždy nevyriešiteľný problém spájaný s holokaustom (3000 odtransportovaných trnavských Židov). Bałka využil stĺpy synagógy a umiestnil na ne snežné delá, ktoré sa používajú v oblasti filmovej tvorby. Sedem stôp roztápajúceho sa snehu autor trocha ťažkopádne spája so siedmymi ramenami svietnika menora. Divák v krátkych intervaloch zažíva sneženie v priestore budovy synagógy, zanecháva vlastné stopy v zhlukoch snehu, zviditeľňuje sa a mizne zároveň. „Efekt filmu” vytvára z diváka herca vtesnaného do políčka silného vizuálneho – filmového zážitku, vťahuje ho do inštalácie a pobytom v nej jej dáva i podstatný (emočný) zmysel.
 
 
 
Mirosław Bałka, Agoganys, 2010, inštalácia, foto: Zuzana Dohnalová.