border
<< zpět

KAROL PICHER, ERIK BINDER, STANO MASÁR

Daniela Čarná


Výstavné priestory Nitrianskej galérie v týchto dňoch hostili doteraz prvú retrospektívu výraznej osobnosti nielen domácej výtvarnej scény – Karola Pichlera (1957) pod názvom : < Karol Pichler < : Erik Binder, Stano Masár. Ako už v samotnom názve naznačujú autorom použité znaky, jedná sa o otvorenú retrospektívu, do ktorej kurátorka Barbora Geržová integrovala aj autorov mladšej generácie. Pre Pichlerove inštalácie je charakteristické posúvanie hraníc vnímania, paradox a zmena stereotypných uhlov pohľadu, intelektuálna hra, či pozitívna provokácia. Ich čistotu, premyslenosť a precíznosť umocňujú aj samotné priestory galérie. Interaktivita, s ktorou autor počíta a ktorú predpokladá, je súčasťou väčšiny z nich. Posolstvá inštalácií s latinskými názvami čiastočne dekódujú preklady na štítkoch: Tu je cesta, na ktorú ukážem; Pod ich vedením je cesta bezpečná; Z kropají je jas; Túžim sa oslobodiť. Mohli by byť prezentované aj v čisto textovej rovine. V jednej z nich nás autor pozýva k nahliadnutiu do ďalekohľadu nasmerovaného ku hviezdam, ktorý je však kaleidoskopom (Hac duce tuta via est/Pod ich vedením je cesta bezpečná, 1994). V inštalácii Illic itter quo ostendam/Tu je cesta, na ktorú ukážem (2007) predpokladá radosť z objavovania, keď nám na základe návodu po priradení pojmov k vystaveným objektom ponúka možnosť vylúštenia tajničky. Vo videoinštalácii morského pobrežia spojenej s karaoke show ponúka Foucaultove citáty (Dulce refrigerium/Sladké osvieženie, 2008). Piktogramy, z ktorých je vyskladané dielo Descendendo a scendendo/Pre zostup aj vzostup (1999), sú založené na hre slov, ich posunutých významov a kontextov. Popri zaužívaných oznamoch typu zákaz fotografovania sa objavuje aj paradoxný zákaz analyzovania, nečinného postávania či interaktívneho jednania, ktoré môžu byť aj výzvou divákovi. Využitie piktogramov spolu s neokonceptuálnymi stratégiami tvorby je tým, čo spája Pichlerovu tvorbu s tvorbou jeho mladších kolegov – Erika Bindera (1974) a Stana Masára (1971). Binder je na výstave zastúpený hravými Značkami s vlastnou novovytvorenou hravou ikonografiou (1999/ 2010), Masár cyklom Global History of Art (2004), piktogramovou interpretáciou diel z dejín umenia, ktoré potešia aj po opakovanom videní.
 
Karol Pichler, Bez názvu, 2004, instalácia, variabilné rozmery, foto: archív autora.