border
<< zpět

Ars Electronica 2012

Zuzana Duchová


TOHTOROČNÝ FESTIVAL si nekládol za cieľ revolučne zasahovať do chodu sveta, ani ambiciózne hlásať nové začiatky, ale len zachytiť to, čo sa deje: umelci, vedci, či bežní ľudia si vytvárajú svoje pohľady na svet. Podtitul The Big Picture sa snažil byť rafinovanou lingvisticko-filozofickou hračkou. Výstavy, koncerty, prednášky a happeningy nabádali návštevníkov zamyslieť sa nad tým, z čoho svoje obrazy tvoríme a či vidíme dostatočne jasne.
Svojím dielom do medzinárodného puzzle tento rok prispelo aj česko-slovenské duo Lenka Klimešová (CZ) a Maja Štefančíková (SK). MajoLenka uviedla videoart Error Stage in Five Layers (Chyba na scéne v piatich vrstvách). Inštalácia je obmenou výstavy v bratislavskej galérii HotDock z konca roku 2011. V Linzi dostali autorky k dispozícii jedno plátno namiesto štyroch. Obsahová stránka inštalácie tak tentokrát dominovala.
Video evokuje divadelnú scénu a je inšpirované štruktúrou aristotelovej tragédie, v ktorej je divák súčasťou komunikácie autoriek. Divadelné prostredie slúži ako metafora umeleckej scény, hlavné protagonistky komentujú proces tvorby umeleckých diel, pozícií umelcov, kurátorov a ďalších osôb, ktoré túto scénu tvoria.
Na festivale zaujali aj iné komplexné inštalácie s vážnymi posolstvami a prepracovaným prevedením. Programová sekcia Featured Artist vyzdvihla tvorbu Japonky Mikami Seiko. Inštalácia Desire of Codes (Túžba kódov) sa tematicky zameriava na rozdiel medzi „vnímaním” ľudí a strojov. V betónovej budove galérie Lentos vás obkľúčili desiatky kamier, vyzbrojených senzormi pohybu, a svoje „postrehy” zaznamenávali na vedľajšie plátno.
Dáta sa presúvali medzi fyzickým priestorom tela a virtuálnym priestorom obrazovky. Živí ľudia splynuli v priestore s neživými objektmi, ktoré z diaľky pripomínali interaktívny hmyz. Spoluúčasť strojov, virtuálnej reality, dát či kódov može byť niekedy desivá. Obrazovka totiž nezobrazovala technický obraz, na aký sme zvyknutí, ale poetickú dekonštrukciu. Stroje majú moc a prostriedky vytvárať inú realitu. Disponujú napríklad schopnosťou nič nezabudnúť. Ale o tom už viac toľko citovaný a interpretovaný Orwell.
Inou formou prezentuje a na Orwella odkazuje aj Estónec Timo Toots. Jeho ocenená inštalácia Memopol-2 zavedie návštevníka do polotmavej izby plnej obrazoviek a prístrojov. V centre sa nachádza stolička so skenerom, kde môžete zadať svoje číslo pasu. Dáta nájdené o vašej osobe na internete sa prenesú na veľké displeje a evokujú pocit vypočúvaného, o ktorom sa dá všetko zistiť.
Úžasnou precízosťou a dôsledne premysleným konceptom zaujme presahové dielo Moon Goose Analogue (Analógia mesačných husí) od Agnes Meyer-Brandis. Deväť mesiacov sa zaoberala životom husí na špeciálne upravenej farme. Táto bio-poetická investigácia nadväzuje na historický sci-fi román Francisa Goodwina The Man in the Moone z roku 1603. Godwin ako prvý popísal stav beztiaže dávno pred Newtonovou teóriou gravitácie. Hlavný hrdina knihy letí na mesiac na voze ťahanom husami. Meyer-Brandis teda prakticky skúmala možnosti prežitia husí vo vesmíre. Na špeciálne upravenej farme „trénovala” jedenásť exemplárov, ktorým dala kozmonautské mená a viedla si ku všetkému dokumentáciu. Odporúčam vyhľadať si na internete dokumentačno-umelecké video, ktoré vtipnou formou dokresľuje a konfrontuje historický román s možnosťami 21. storočia.
Aký je prístup ľudí k dátam, ktoré vedú k tvorbe pravdivého a jasného pohľadu na svet? Technologickým zmenám a novým možnostiam v oblasti verejných archívov bola venovaná víkendová konferencia Archivia. Aj Ars Electronica Center vynovilo tento rok svoje online archívy a okrem textov si môžete vyhľadať už aj videá a ďalšie multimediálne dáta z minulých festivalov.
Zuzana Duchová
 
 
AGNES MEYER-BRANDIS, Moon Goose Analogue: Lunar Migration Bird Facility, 2012, foto: archív Ars Electronica.