border
<< zpět

NAVZÁJOM. ARCHÍVY NEINŠTITUCIONALIZOVANEJ KULTÚRY 70. A 80. ROKOV V ČESKOSLOVENSKU

Zuzana Bartošová


Bratislavský tranzit predstavil sympatickú výstavu Navzájom (24. 6. – 19. 8. 2012), ktorá predstavila výber z jedenástich českých, moravských a slovenských osobných archívov a jedného neštátneho z Budapešti. Pripravili ju mladí kurátori – B. Klímová, F. Cenek a D. Grúň. Prví dvaja sú českí umelci, tretí je slovenský historik umenia a básnik.Vizuál bol ich dielom: zo skenov dobových plagátov aktivít našej i medzinárodnej neoficiálnej výtvarnej scény vytvorili dekoratívnu stenu. V diskusii 19. augusta vysvetlili, že to urobili z obavy pred prázdnom veľkého priestoru.
 
Výstava predstavila v širokom zábere vzácne fotografické a filmové dokumenty akcií, stretnutí a výstav, ktoré sprítomnili tvorbu a aktivity M. Adamčiaka, V. Ambroza, P. Bartoša, L. Bekeho, P. Breiera, R. Cypricha, Ľ. Ďurčeka, G. Gálantaia, V. Havrillu, V. Institorisa, M. Kerna, J. Kollera, V. Kordoša, M. Lakyho s J. Zavarským, J. Meliša, P. Meluzina, K. Milera, M. Mudrocha, M. Pallu, R. Sikoru, P. Štemberu, P. Thurza, D. Tótha, J. Želibskej a ďalších umelcov. Exponáty hovorili samy za seba. Inštalovanie pod sklom zviditeľnilo aj reverz dokumentárnej fotografie, kde zväčša bola ručne písaná autorská informácia. Súbory premietaných diapozitívov mali lakonické označenie miesta, kde sa konkrétna udalosť odohrala. Preto možno súhlasiť s Petrou Hanákovou, keď v diskusii poznamenala, že výstava je zrozumiteľná len asi tridsiatim divákom, ktorí už súvislosti a kontext prezentovanej dokumentácie poznajú.
Kurátori priznali, že nevytvorili umeleckohistorickú výstavu, ale výstavu-dielo: nie vedecky relevantnú reflexiu na základe terénneho výskumu historického segmentu, ale výstavu ako umenie interpretácie, ktorá začína výberom exponátov (parafráza vyjadrenia D. Grúňa). Slovo „kultúra“ v podnázve podujatia však avizuje sociologické východisko, a to predpokladá vedecký prístup k problematike.
Umelo znejúci podnázov výstavy sa dá preložiť ako „Archívy nezávislej kultúry“. Po vysvetlení zámeru podujatia v diskusii boli diváci k výstave tolerantnejší ako na vernisáži, keď nerozumeli, prečo sa o pozadí toľkých vzrušujúcich fotografií a filmov môžu tak málo dozvedieť. Napokon, bola pripravená „neinštitucionálne“, teda s minimálnym servisom, ktorý k profesionálne pripraveným podujatiam muzeálneho charakteru, lebo o ten usilovala, patrí. Považujme ju preto za iniciačnú a držme jej kurátorom palce, aby dobrodružstvo výskumu nezávislej kultúry, ktoré pri jej príprave zažili, bolo pozitívnym stimulom pre ich ďalší záujem o zvolenú tému.
 
 
Pohľad do inštalácie výstavy Navzájom. Archívy neinštitucionalizovanej kultúry 70.-80. rokov v Československu, tranzit, 2012, foto: Táňa Hojčová.