Diskusia o nevyhnutnosti zriadenia výstavnej inštitúcie typu kunsthalle prebieha na Slovensku už takmer desa rokov. Na pôde Ministerstva kultúry vznikla celá séria projektov a koncepcií z pera renomovaných teoretikov a manažérov, ale aj niekoľkých štátnych úradníkov, pričom výsledok bol vždy rovnaký. Kunsthalle vzhľadom na administratívne a formálne problémy nevznikla. Ministerstvu kultúry sa síce v tomto roku podarilo spusti výstavný program v dlho nevyužívaných priestoroch Domu umenia na námestí SNP (patriacich Národnému osvetovému centru), v žiadnom prípade ale dnes nie je možné hovori o „inštitúcii“ vyvíjajúcej systematické aktivity. Výstavná činnos je riadená nezávislou výberovou komisiou Domu umenia, zatia èo chýba koordinátor a akékoľvek inštitucionálne zázemie. Pokiaľ mnohé stredo/východo/juhoeurópske mestá majú okrem národných galérií aj múzeá moderného umenia, múzeá súèasného umenia, prípadne kunsthalle, v Bratislave dodnes existuje jedine Slovenská národná galéria, čiastočne a nesystematicky suplujúca aktivity všetkých spomínaných inštitúcii. Otázka, kedy sa niekto rozhodne obsadi voľný priestor na poli prezentácie súčasného výtvarného umenia, už ale pravdepodobne nebude dlho otvorená. Flash Art CZ/SK preto položil niekoľko otázok historikovi umenia Richardovi Gregorovi, vedúcemu oddelenia kultúry mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.
FA: Iniciatíva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, sa objavuje v určitom historicko –spoločenskom kontexte a prináša dlho očakávanú inštitúciu, ktorú dlho plánovalo, ale stále nezaložilo Ministerstvo kultúry. Aká je teda vízia Starého Mesta?
R.G.: Nedá sa poveda, že by motívom iniciatívy Starého Mesta bolo suplova niečo, čo ministerstvo nebolo schopné urobi. V stave, keď si Staré Mesto uvedomilo, že potrebuje reformova svoju kultúrnu sieť, sa objavila príležitos k tejto sieti pripoji novú inštitúciu. V čase formulovania základných propozícii vyvstala aj otázka neexistujúcej kunsthalle. V spektre aktivít, ktoré by mohlo Staré Mesto vykonáva, je totiž miesto aj pre vzdelávanie najmladšieho diváka, cez kvalitné kultúrne vyžitie staromešťana až po dosah širší, medzinárodný, vyvíjajúci sa v kontexte histórie Starého Mesta. Nepôjde o typickú kunsthalle, nepôjde o bielu kocku bez zbierkotvornej aktivity, ale pôjde o kombináciu viacerých typov inštitúcií, mimo iného aj s cieľom iniciova zbierku umenia v dosahu strednej Európy, čo je odvolanie sa na prerušenú tradíciu bratislavského zberateľstva spred roku 1918. Ani z pozície miestnej samosprávy nemôžeme ignorova fakt, že na Slovensku sa už pomaly storočie nebudujú medzinárodné zbierky. Miestna samospráva by nemala suplovať aktivity štátu a nemôže konkurova štátnym zbierkam, ale pri koncentrácii na určitý typ umenia, alebo pri určitom tematickom kľúči zbierania, môže by komplementárnym partnerom k existujúcim zbierkam. Tento zdanlivý „bonus“ vnímam ako historickú povinnos.
FA: Znamená to, že by zbierka mala by hlavným poslaním vašej organizácie? Mohol by si nám priblíži plánovanú koncepciu?
R.G.: Aby zbierka mohla vyda svedectvo, musí by vytváraná aspoň desa rokov, takže nemožno povedať, že by bola hlavným poslaním inštitúcie zakladanej alla prima. Primárnym účelom bude urobiť dobrú výstavnú inštitúciu, ktorá si stanoví (napríklad počtom výstav) triezvy plán činnosti s veľkorysejším sprievodným programom, ktorý nebude iba zložkou inštitúcie, ale bude ju presahova. Konkrétne úvahy budú už úlohou nového vedúceho Bratislavského centra vizuálneho umenia (BaC3), ktorý si sám definujesvoj program. Mojou ambíciou, vyplývajúcou z mojej pozície nemôže by a nebude centrálne manažova partikulárnu činnos centier, skôr budem sledova odborné smerovanie celku.
.png)
FA: Plánujete medzinárodný konkurz, alebo ako budete obsadzova odborné pozície centra?
R.G.: Bol by som rád, keby to bol medzinárodný konkurz aspoň v dosahu strednej Európy. V rámci možností, ktoré máme, sa nemôžeme obmedzi ambíciou získa kurátora z „vyspelej Európy“, ale spolieham sa aspoň na rámec Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska. Ide totiž o lokality, kde majú ľudia na takýchto postoch porovnateľné platy, a je možné predpoklada dostatok odborníkov, ktorí by si radi vyskúšali model riadenia inštitúcie v zahraničí. Treba však poveda, že naše centrá nie sú samostatné právne subjekty, keďže ide o preddavkové zariadenia miestneho úradu. Miesto by malo by limitované konkurzným výberom na niekoľko rokov. Prax, zaužívanú na Slovensku, ktorá dovoľuje riadi inštitúciu doživotne, nepovažujem za dostatočne motivujúcu.
FA: Ako je plánované financovanie Bratislavského centra vizuálneho umenia?
R.G.: Základná prevádzka a platy budú financované z našich zdrojov, čiastočne aj výstavná činnos. Mali by pokrýva aj prípadné dofinancovanie grantov. Avšak presne plánova financie vo fáze započatej reformy ešte nie je celkom možné, keďže rozpočet podlieha schvaľovaniu, ktoré prebehne až koncom roka. Je ažké ho dnes predznamenáva. Na ďalšiu činnos a zbierku plánujeme oslovi strategických finančných partnerov, ktorí budú ma svojich členov v príslušnej rade, ktorá bude činnos centra odborne komentova.
FA: Znamená to, že majiteľom zbierky by bolo Staré Mesto?
R.G.: To je ideálny variant. Ak by sa však rokovania v tomto zmysle nedarili, podpísali by sme takú dohodu o spolupráci so subjektom, ktorý by prejavil záujem túto zbierku zastrešova, aby bol benefit na obidvoch stranách – ak zbierka nebude v našom majetku, bude musie by centru k dispozícii, pretože ťažiskovou hodnotou z našej strany bude jej kvalitné odborné vedenie. Bolo by však predčasné určovať si už teraz limity tohto typu, keďže kultúrne prostredie sa dnes výrazne mení a formuje. Nebojím sa precedensu iného typu uvažovania o zbierkotvornej činnosti, (detto výstavnej či propagačnej) pokiaľ bude možnos rozhodnú sa legitímne v rámci kompetencií oddelenia kultúry, potom budeme otvorení aj doteraz nezaužívaným možnostiam.
FA: Bratislavské centrum vizuálneho umenia plánujete otvoriť v budove s pomerne kurióznou minulosťou – v bývalom Leninovom múzeu – pôvodne postavenom ako Pisztoryho palác.
R.G.: Pisztoryho palác má vyčlenený rozpočet na základnú rekonštrukciu, ktorá umožní v polovici roka 2009 zaèa výstavnú činnos. Preto by som chcel, aby už v septembri nastúpil jeho nový vedúci, ktorý bude ma čas pripravova program, podieľa sa na personálnom obsadení postov a nadviaza spoluprácu s inými inštitúciami.
FA: Viaceré analýzy v minulých rokoch ukázali, že je výrazne zmysluplnejšie preda starú budovu a postavi novú galériu na zelenej lúke. Neuvažovali ste aj vy nad takouto alternatívou?
R.G.: Pokiaľ viem, tak podobná otázka sa neriešila. Iniciatíva zača činnos v Pisztoryho paláci je chápaná aj ako zmysluplná investícia do pamiatkovo chráneného objektu.
.png)
FA: Myslíš si, že vaša zbierka bude ma šancu konkurovať už existujúcim zbierkam stredoeurópskeho umenia, predovšetkým s ohľadom na rok, v ktorom vznikne, ale aj vzhľadom na plánované rozpočty? Ako máte v pláne profilovať vašu zbierku?
R.G.: V produktívnom odbornom zázemí má vždy šancu konkurovať. Priestor pre koncepciu bude otvorený samotnému riaditeľovi tohto zariadenia. Hoci mám zo svojho odborného hľadiska predstavu, ako by to mohlo by, rád by som ju nechal otvorenú aj komunikácii o dohode s potenciálnym finančným partnerom tohto projektu. Môžeme vybudova zbierku, ktorá bude ma latentný odkaz ku komerčnému prostrediu, preferujem však zbierku čisto nekomerčnú.
FA: Do akej miery si teda vytvoril koncepciu ty a do akej miery je otvorená vstupu budúceho vedúceho centra?
R.G.: Moju koncepciu v tejto chvíli vnímam ako kultúrno-politickú. Určuje rámec, schvaľovaný poslancami miestneho zastupiteľstva. Naplňanie tohto rámca vnímam ako úlohu pre vedúcich jednotlivých centier, ktorí by mali ma čo najväčšiu dávku autonómie v odbornom rozhodovaní, ako ambície koncepcie splniť.
FA: Pozícia budúceho riaditeľa bude čisto odborná, alebo budete hľada aj manažéra, ktorý bude zodpovedný za financovanie celej organizácie?
R.G.: Je pravdou, že sme na Slovensku zvyknutí očakáva renesančné osobnosti, ktoré zvládajú aj jedno aj druhé. V tomto smere ale budeme asi vedie lepšie odpoveda po konkurze, rád by som sa vyhol takým špekuláciám, aké sprevádzali ambície konkurzu na vedenie Domu umenia a nakoniec sa ukázali ako detinské. Konkurz plánujeme na rôzne pozície. Medzi nimi aj na kurátora, kontrahovaného na tri roky. Pôjde o vedecko-výskumnú funkciu, ideálnu pre zahraničnú osobnosť a pre zvýšenie atraktivity sa budem snaži k miestu zabezpeči aj ubytovacie kapacity. Vo všeobecnosti sa snažíme vytvori realistický model s niektorými nadštandardnými prvkami a to, ako sa v praxi osvedčí, bude poučné pre celé naše kultúrne prostredie.
Pizstoryho palác, Štefánikova ulica
Richard Gregor, foto: Archív R. Gregora.
Rozhovor vznikol v bratislavskom project SPACE začiatkom marca 2008. Odpovede Richarda Gregora zaznamenal a otázky kládol Juraj Čarný. Celé znenie Koncepcie kultúrnej politiky mestskej časti Bratislava – Staré Mesto je možné nájsť na www.staremesto.sk.