Zložitá povaha súčasnej poľskej maľby, jej odkazy k rozličným myšlienkovým prúdom, ako i odlišné inšpiračné zdroje značne komplikujú akúkoľvek snahu podať vyčerpávajúcu definíciu jej súčasnej podoby. Nie je jednoduché identifikovať sa s vychádzajúcimi názormi umeleckej kritiky, ktorá tvrdí, že maľba počas svojej existencie prešla viacerými fázami: obdobiami slabšieho a silnejšieho návratu na výtvarnú scénu. Počas 70. rokov, nesúcich sa prevažne v znamení konceptuálnych aktivít, ako i dematerializácie predmetu umenia alebo umeleckej myšlienky, existovali viacerí umelci, ako napríklad „Wprost” (Krakow), „Śmietanka” (Varšava ) a umelecké hnutie „O poprawę”, ktorí v rámci svojich umeleckých snáh sústredili pozornosť práve na toto špecifické médium. Dokonca sa domnievam, že tento často prízvukovaný začiatok, dávaný do súvisu s objavením maľby novej expresie a činnosti skupín „Gruppa”, „Koło Klipsa” a „Luxus”, ktoré sa na scéne zjavili začiatkom 80. rokov, je súčasťou umeleckého diskurzu dodnes permanentne prítomného v poľskom umení. Meniace sa pohľady umeleckej kritiky, podporujúcej alebo zavrhujúcej definované médium v daných obdobiach, môžu zapríčiniť možné ťažkosti pri jeho vnímaní.
Mnohí z maliarov, začínajúcich svoju umeleckú dráhu počas 80. rokov, sú na scéne stále prítomní, zaznamenávajúci úspechy. Jarosław Modzelewski, v minulosti spájaný so zoskupením „Gruppa” (Varšava), tvorí v súčasnosti surrealistické, krátke figuratívne performance, v ktorých sú jednotlivé postavy (vyjadrujúce jednoduché gestá) vložené do abstraktných a nereálnych prostredí. Bývalý člen umeleckej skupiny „Luxsus” Paweł Jarocki pomocou šablóny maľuje na kovové dosky jednoduché predmety každodennej potreby, ktoré stavia neskôr do kontrastu s nesmierne dekoratívnymi pozadiami. Diela dopĺňajú autorove vlastné komentáre, odkazujúce k masovej kultúre. Jedným zo základných kompozičných princípov v tvorbe Paweła Susida je používanie slovných komentárov. Umelec kombinuje text s jednoduchými geometricky uniformnými plochami rovnakých farebných odtieňov. Jeho maľby vnímame ako akési denníky zachytávajúce myšlienky, osudy a spoločenské situácie. Jednou z jeho najznámejších malieb je dielo zachytávajúce proces testovania monitoru, sprevádzaný komentárom: „ Niekedy mám, priatelia, strach, že v tomto obrazovom boji nebudeme schopní nad televíziou zvíťaziť.” Edward Dwurnik vo svojich dielach reaguje na realitu okolo nás. V jeho maľbách zachytávajúcich príbehy robotníkov, alkoholikov, politických aktivistov, obyvateľov miest a dedín sa odzrkadľuje rozsiahla inšpirácia insitnou maľbou a komiksovou estetikou. Výstava jeho malieb, usporiadaná na začiatku 21. storočia bola pre verejnosť, zvyknutú na jeho charakteristický štýl vyjadrovania, veľkým prekvapením. Dwurnik v týchto dielach priamo reagoval na dielo Jacksona Pollocka a použil i jeho techniku „drip and splash”. Leon Tarasewicz tvorí obrazové environmenty, dotýkajúce sa našich zmyslov, ktoré prispôsobuje špecifikám jednotlivých výstavných priestorov. Farebné pásy, škvrny, zvislé geometrické figúry napĺňajú priestor farbami, ktoré stimulujú naše zmysly a odkazujú k základným hodnotám maľby. Priestor poľského pavilónu v rámci „Malować” s veľkosťou 200 m2 pokryl na 49. Benátskom bienále pásmi žlto-modrej omietky.
Ďalšia generácia poľských maliarov sa na scéne objavila v 2. polovici 90. rokov. Bolo to obdobie, kedy dochádzalo k zavádzaniu a zvykaniu si na nový politický systém, ktorý so sebou priniesol i signifikantné zmeny v oblasti trhu s umením. Spomedzi týchto umelcov sa najväčšej prestíži nepochybne teší Wilhelm Sasnal. Časopis Flash Art ho vo svojom hodnotení zaradil medzi najsľubnejších umelcov. Jeho diela sú zastúpené v najvýznamnejších zbierkach súčasného umenia ako napríklad v Saatchi Gallery, Tate Modern, Centre Pompidou, Museum of Modern Art v New Yorku alebo v Guggenheim Museum. Sasnalove maľby odzrkadľujú každodenný život: stretnutia s priateľmi, kreslený vtip z obdobia, keď umelec so svojou ženou očakávali dieťa, zábery z televízie alebo obaly hudobných nahrávok. Jeho ľahko rozoznateľný minimalistický štýl, prameniaci z jadrného spôsobu zobrazovania figurálnych scén je v harmónii s kompozíciami plátien. Prezentované dielo je len úvodom k jeho ďalšej výnimočnej maliarskej tvorbe. V súčasnosti pracuje Sasnal, spoločne s Romanom Dziadkiewiczom, na limitovanej sérii plagátov pre hudobné vydavateľstvo Starving Weirdoes. Svoj debut, v rovnakom čase ako Sasnal, zaznamenali i ďalší dvaja maliari – Marcin Maciejowski a Rafał Bujnowski. Tvoria príležitostne sa stretávajúcu skupinu „Ładnie”, ktorá sa koncentruje skôr na ich vzájomné priateľstvo, ako na spoločné aktivity. Maciejowski maľbou na obrázky z novín, alebo televízne zábery sa priamo odvoláva na transformovanú skutočnosť. Často používa krátke texty ako citované komentáre z rádia alebo televíznych programov. Pre Bujnowskeho sa transponovaný objekt na plátne stáva východiskovým bodom v uvažovaní o funkcii a význame maľby. V cykloch malieb „Artykuły spożywczo – przemysłowe”, „Obrazy do mieszkania” alebo „Narzędzia prehistoryczne” premýšľa Bujnowski o konceptoch opakovania a užitočnosti umeleckej činnosti. Dôkazom výnimočnej napodobňovacej schopnosti jeho malieb je jeho pasová fotografia, ktorú namaľoval v období, keď sa uchádzal o americké víza. Colní zamestnanci neidentifikovali jej nepravosť a víza mu boli udelené. Grzegorz Sztwiertina sa zaoberá výskumom vizuálnej percepcie a vplyvom farieb na očnú rohovku. Vychádzajúc z Goetheho teórie o vnímavosti rôznych odtieňov (Farbenlehre) a „Seeing Theory” Władysława Strzemieńskeho skúma Sztwiertina poruchy videnia zapríčinené zrakovými chorobami. Zároveň vytvára vlastnú Eye Story ako základný orgán vizuálneho vnímania. Dominik Lejman prezentuje svoje chápanie maľby prostredníctvom videa. Jeho diela sú často sprevádzané maľbami a vyvolávajú dojem mobilnej fresky. Najpopulárnejšia časť jeho tvorby bola prezentovaná v roku 2003 v priestoroch nemocnice v New Yorku. V rámci tejto výstavy boli na steny detského oddelenia projektované obrazy pohybujúcich sa zvierat a nemocnica sa tak stala javiskom malej výtvarnej performance.
V súčasnosti sa na výtvarnej scéne objavujú mladí umelci, ktorí sa vedome sústreďujú na maliarske médium. Patrí medzi nich i Jakub Julian Ziółkowski. Jeho diela plné surrealistickej invencie akoby nemali žiadny priamy odkaz k poľským alebo zahraničným umelcom. Pre Wojciecha Gilweicza je pri uvažovaní nad maľbou mimikri jedným z počiatočných riešení. Vo svojich dielach s presnosťou zachytáva mestské krajiny pozostávajúce z chátrajúcich múrov, smetných košov alebo informačných tabúľ, ktoré dokonale vmiešava do mestskej reality. Pozornosť si zasluhuje i tvorba ženských autoriek. Paulina Ołowska sa vo svojich maľbách vracia do čias módnych časopisov 60. a 70. rokov, v ktorých mladé modelky s tvárami plnými nádeje a radosti uprene hľadia do diaľok. V priebehu jedného roka pokrývala Anna Okrasko plochu vo veľkosti desiatich plátien modrým tušom a vytvorila tak monochromatické kompozície, napodobujúce bežnú prácu umelca. Olga Lewicka sa vo svojich dielach sústreďuje na medicínsky termín hypersenzitivity. Umelkyňa sa používaním písma, bieleho silikónu a citácií, prebratých z filozofických a kritických textov, snaží zachytiť celkový obraz kultúrnej oblasti. V roku 2006 bol súbor jej 106 diel vystavený v priestoroch malej galérie „Okna” nachádzajúcej sa v CSW Zamek Ujazdowski. Cieľom výstavy bolo prezentovať klaustrofobický stav, zapríčinený prílišným množstvom textu. Biela farba diel celkový dojem ešte viac zosilňovala.
Nástrahu pre poľskú maľbu môže stále predstavovať fenomén sústredenia sa na účinnosť tohto média. Umelci, ktorým sa podarilo prekonať obmedzenia maľby a posunúť sa ďalej od jej sebareflektovania,sa inšpirujú vlastnými individuálnymi skúsenosťami. Do tradičného spôsobu zobrazovania prinášajú títo umelci trochu sviežeho vánku. Cieľom tohto stručného prehľadu o poľskej maľbe nie je vyčerpávajúco reflektovať všetky trendy v oblasti maľby, ani poskytnúť ucelenú štúdiu zaujímavých názorov. Prezentovaný text sa pokúsil poodhaliť určité spôsoby premýšľania a postojov v oblasti maľby v Poľsku.
Piotrek Stasiowski je teoretik umenia, pôsobí ako kurátor v Studio BWA vo Wroclawi, Poľsko.
Rafał Bujnowski: Dziecko (Dieťa), 2002. S láskavým dovolením Galérie Raster, Varšava.
Rafał Bujnowski: zo série Obrazy do mieszkania series (Maľby do bytu), 2002. S láskavým dovolením Galérie Raster, Varšava;
Olga Lewicka: Zúčtovanie, 2005. S láskavým dovolením Okna Gallery CSW Zamek Ujazdowski;
Paweł Jarodzki: If I…, 2006, maľba na kovovej platni, súkromná zbierka; Marcin Maciejowski: Fanúšikovia klubu Resovia prenasledujú židov z klubu Stal Rzeszów, 2002. S láskavým dovolením Galérie Raster, Varšava; Marcin Maciejowski: Len dva doláre, 2006. S láskavým dovolením Galérie Raster;
Grzegorz Sztwiertnia: Zelené oko, zo série Nová história Evy, 2002. S láskavým dovolením Zderzak gallery, Krakov.
Anna Okrasko: Nie ma dnia bez kreski (It‘s no day without mark), 2006. Výstava Bureaucracy. S láskavým dovolením Studia BWA Wrocław.
Wilhelm Sasnal: Bez názvu, 2007, olej na plátne, 70×55 cm. S láskavým dovolením Foksal Gallery Foundation, Varšava.