Z iniciatívy galérie Bastart Contemporary malo slovenské publikum opäť raz možnosť oboznámiť sa s tvorbou zahraničných umelcov, v tomto prípade anglických výtvarníkov Sharon Kivland, Bevisa Martina a Charlie Youle. Diela troch umelcov nainštalované v priestoroch galérie zjednotila jedna téma – Jean Jacques Rousseau a jeho Prirodzené vzdelávanie. Vzdelanie ako jeden zo základných pilierov civilizovanej spoločnosti, kultivujúce slabých a hlúpych, spracovali umelci vo svojich dielach rozličnými spôsobmi. Charlie Youle a Bevis Martin vo svojej tvorbe narábajú s nájdenými objektmi, našim vzťahom k nim, ako i k obrazom, problematikou autorstva a spôsobom komunikácie. Obidvaja umelci vynaložili značné úsilie a pokúsili sa vyskúmať a vystopovať stopy rebélie a frustrácie zapríčinené stránkami školských učebníc. Našli tu veľké postavy svetovej literatúry zohyzdené, škodoradostne dotvorené detskou predstavivosťou, zbavené akejkoľvek autority, inde chlapca priviazaného ku košíku, či k stránke knihy. Svoju vlastnú trúfalosť porovnávajú s týmto podvracačstvom a zisťujú, že im chýba. Snažili sa zdokumentovať detský odpor a vzdor voči vzdelaniu, svetu jazyka a systému rozumu, s ktorým je dieťa konfrontované a v rámci ktorého mu patrí miesto na úplnom spodku.
Sharon Kivland reflektovalavo vystavených dielach problematiku ženy a vzdelávania, jej miesta v ňom. Nesúhlasila s Rousseauovým nerovnocenným vzdelávacím programom pre dievčatá a odvracia sa od neho k Choderlosovi de Laclos. Ten obhajoval rovnosť pohlaví, zaoberal sa bližšie „la femme naturelle“, ktorej súčasný stav otroctva mohla zmeniť iba revolúcia, lebo ako dodal „tam kde je otroctvo, nemôže existovať vzdelanie“. Kivland uvažovala nad otroctvom, prácou, revolúciou a túžbou. V Des femmes et leur education predstavila 15 vyšívaných ľanových nočných košieľ pracujúcich dievčat s červeným vyšitým textom vo francúzštine. V ďalšej miestnosti prezentovala Kivland drobné kozľacie kože ako pripomienku vzťahu k prírode, kožené „cartes de visite“ popisujúce konvenciami neprijateľné telo prirodzenej ženy Nany a sériu fotografií francúzskych mydiel La bonne mère. Práce Sharon Kivland sú vzácnymi minimalistickými klenotmi, neplytvajúcimi zbytočnými veľkými gestami. Divák vnímal ich silnú výrazovosť a citovosť, ktoré ho vtiahli do sveta francúzskeho dievčaťa lesov Champagne, či živočíšnej Nany. Tvorba Kivland je skvelým dôkazom toho, že v umení je menej niekedy viac.
Výstava Natural Education napriek vážnosti témy vzdelávania a vzdelania nebola nudným edukačným projektom a mnohé z vystavených diel vyvolávali na tvárach divákov pobavený úsmev.
Katarína Slaninová
Sharon Kivland: Des Femmes et Leur Education, ľanové košele vyšívané hodvábnou niťou, leštená oceľová podpera, 2008, foto: Devis Martin.