Galéria Médium
Víťazky prestížnej Ceny Oskara Čepana 2006 Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, ktoré sa ako prvá dvojica umelkýň vôbec ocitli vo finále tejto súťaže a nakoniec ju aj vyhrali, sa „za odmenu“ odprezentovali začiatkom tohto roka v priestoroch Galérie Médium v Bratislave na spoločnej výstave nazvanej Romantické ekonómie.
Obe autorky sú v súčasnosti najčastejšie prezentované na relevantných prehliadkach doma i v zahraničí. Nespomeniem si na názov slovenského, či českého periodika o výtvarnom umení, kde by som aspoň raz nezahliadla ich mená, či už v pozícii umelkýň alebo kurátoriek. Obidve tieto polohy im prinajmenšom svedčia a už niekoľko rokov autorky s istou dávkou irónie v rámci nich reflektujú témy gendrovej problematiky v umení, či prehodnotenie feminínnych a maskulínnych princípov.
V Galérii Médium sa predstavili už v roku 2003 projektom A Room of Their Own (Ženské záležitosti), kde veľmi sviežim a novátorským spôsobom poukázali na klišé, vyskytujúce sa v tzv. „ženskom“ umení, na opakujúce sa ideové motívy, zobrazujúce ženu v archetypálnych podobách. Ich prezentácia bola provokatívna a do istej miery v našich lokálnych bratislavských pomeroch šokujúca. Obe umelkyne si postupne vybudovali silnú divácku základňu, ktorá sa rozrástla aj po ich úspešných kurátorských projektoch prinajmenšom o pekných chalanov a tvrdých chlapov: Pekní chalani (2003), či Chlap, hrdina, duch, stroj (2006), kde kurátorky riešili umenie maskulínne, alebo mužské, ktoré narába s mužskými princípmi, nástrojmi a zameriava sa na reflexiu svojho rodu, na problémy vyplývajúce z postavenia a role muža v spoločnosti.
Je zjavné, že sa Lucia Tkáčová a Anetta Mona Chisa počas príprav svojich minulých projektov príjemne zabávali. A rovnako sa bavilo aj publikum.
Predpokladám, že pri Romantických ekonómiach obidve umelkyne pocítili príliš veľké vyčerpanie už počas prekladu Manifestu futuristickej ženy (odpoveď F. T. Marinettimu), ktorý sa stal súčasťou konceptu výstavy a musím dodať, že jej najvydarenejšou súčasťou. Samotná výstava bola podľa môjho názoru pre obe skôr za trest ako za odmenu. Ľahkosť, iróniu a vtip som v nej nenašla. Jednoduché média, ktoré použili (pero na papieri, polystyrén, či amatérske video zachytávajúce ženu, robiacu úbohý striptíz pred fototapetou) mi neprekážali. Vadila mi absencia myšlienky, resp. jej nedotiahnutie a odfláknutie.Vizuálpozvánky na vernisáž obsahoval výpočet 20% vecí, ktoré robíme, a ktoré sa nám na 80% neoplatia (napr. chodenie na vernisáže,…vzťahy s bezvýznamnými mužmi,..). Ja by som dodala… aj návšteva tejto výstavy…
Karmen Koutná
Pohľad do inštalácie výstavy Romantické ekonómie, Galéria Mé-dium, Bratislava, foto: Ivan Kříž.