Po presídlení galérie SPACE z honosnej mestskej vilky do, polohou síce omnoho lukratívnejšieho, no rozmermi podstatne menšieho priestoru project SPACE v centre mesta, bola výstava videoartu celkom dobrou voľbou. Ako už sám názov videoart.cz napovedá, jednalo sa o výstavu českých, konkrétne pražských výtvarníkov najmladšej generácie. Na malej ploche sa prezentovalo osem autorov s desiatimi prácami, čo je na výstavu videoartu optimálne.
Okrem výstavy sa tu konali sprievodné akcie, prednášky známych výtvarníkov a teoretikov, ktoré divákom umožnili spoznať český videoart z globálnejšieho pohľadu.
Hlavnými témami výstavy boli: pozorovanie okolitého sveta, zásahy doň s vytváraním často absurdných a komických situácií, ďalej skúmanie sociálnych vzťahov, či konfliktu súkromné verzus verejné.
Vo voyeurskom videu Sauerkraut (2006) nasnímala Pavla Sceranková ľudí v záhradkárskej kolónií, učupenej uprostred betónového sídliska. V podobných oázach pokoja pripomínajúcich malé teráriá si do teplákov zaodetí ľudia po celom svete okopávaním reďkoviek ventilujú traumy z mestského života. Eva Koťátková sa vo videu Serie za, mezi, nad, pod, v (pokoj) (2007) sama stala voyeurkou, keď sa štverajúc po vratkej pagode z nábytku a iného interiérového zariadenia snažila nazrieť do cudzieho okna. V záhradkárskom duchu sa nieslo aj úsmevné dielo dua Vasil Artamonov a Alexey Klyuykov (Jak jsme pomáhali, 2006). Päť kratších videí dokumentovalo výtvarníkov, ako sa nelegálnym vniknutím na cudzí pozemok snažia nezištne pomôcť blížnym, napr. okopávaním záhradky, natieraním plota či garážových dverí, alebo sadením stromu v parku. Ktovie, ako na túto nechcenú pomoc reagovali dotknuté osoby… Podobne „pomáhala“ aj Eva Jiřička, ktorej bol venovaný najväčší priestor, keďže bola v období konania výstavy na rezidenčnom pobyte v galérii. Video Ranná očista (2006) dokumentovalo umývanie cudzích áut na ulici. Ďalším „očistným“ počinom (Lejno v zahradě, 2005) bolo premiestnenie čerstvého konského lajna z ulice pod reprezentatívneho koňa vystrihaného z kríku, umiestneného pred sídlom záhradkárskej spoločnosti. Vo videu Merkmale (2007) autorka zaostrila na schematickosť vnímania mentality jedného národa druhým. V pražských uliciach hľadala charakteristické znaky Čechov, keď im nazerala doslova „pod povrch“, pod ich kabáty a klobúky. Ich reakcie boli potom konfrontované s názormi Rakúšanov na Čechov. Vo videu Slávy Sobotovičovej Pastieri (2007) si rodinka cestu autom spríjemňovala pospevovaním kresťanských pesničiek, avšak pointa v tom speve akosi zanikla. Tomáš Svoboda v dvojkanálovom videu 2nd Room (2007) rozohral absurdnú a tajuplnú situáciu. Po príchode do preplneného, miniatúrneho jednoizbového bytu si náhodou všimol svetlo za skriňou, a po jej odtiahnutí vstúpil do vedľajšej prázdnej a priestrannej miestnosti. Nakoniec si však napriek možnosti úniku do neznáma zvolil návrat do teplej istoty svojho klaustrofobického životného priestoru. Zbyněk Baladrán uzavrel kruh sociálneho skúmania videom Socio-Fiction II. (2005-2007), v ktorom rozvíjal idey zo svojich starších videí. Naskytala sa tu však otázka, či myšlienky o revolúcií, evolúcií, koexistencii človeka a techniky, novom čítaní komunistického manifestu, či revolúcií bez deštrukcie majú vôbec ešte potenciál padnúť u diváka na úrodnú pôdu.
Snáď sa teda v mladom českom videoarte bude tvoriť kreatívne aj naďalej a bez deštrukcie, i keď asi bez vyvolania novej revolúcie. Aj keď na druhej strane, načo je už komu dnes revolúcia…
Omar Mirza
Eva Jiřička: Drive, 2004, video, foto: archív SPACE.