PRUDKÝ VÝVOJ nových technológií a ich prirodzené využitie rôznymi umeleckými disciplínami spustil okolo roku 2000 boom festivalov a prehliadok zameraných na nové médiá. Medzi nimi vznikol aj Multiplace. Vďaka svojim špecifickýmvlastnostiamvšaknenaskočil na módnu vlnu, ale stal sa východoeurópskym špecifikom.Väčšinafestivalovstojí a padá na centrálne organizovanom modeli, na ktorý je všetko naviazané, z centra ktorého je všetko riadené, koncepčne i teoreticky ukotvené. Multiplace vznikol naopak, ako príklad organizácie, založenej zdola. Bol iniciatívou niekoľkých subjektov, pôsobiacich v rôznych sférach a dodnes sa rozvíja na princípe otvorenej organizácie.
Prvá, ale neúspešná aktivita okolo festivalu začala približne v roku 2001, kedy v okruhu ľudí, združených v Buryzone a Mareka Kvetána, vznikla iniciatíva založiť festival Compost, zameraný na nové médiá. O rok neskôr ľudia z rovnakého okruhu (konkrétne Buryzone, Galéria Jána Koniarka, SPACE, Subtera, Atraktart, České kultúrne fórum a Rakúske kultúrne fórum) spolu vytvorili Multiplace, ktorý sa po počiatočnej dobrej skúsenosti rozhodli robiť aj v nasledujúcich rokoch. Pre pochopenie podmienok, za akých festival vznikal je dôležité spomenúť aj paralelne prebiehajúci projekt New Media Nation, ktorý bol prvým slovenským projektom podporeným programom Kultúra 2000 (taktiež Buryzone), a ktorého bol Multiplace vlastne súčasťou.
Forma festivalu bola od prvého ročníku jasná. Program je tvorený rôznorodými projektmi, súvisiacimi s celkovou orientáciou Multiplace, ktoré pripravujú jednotliví organizátori vo vlastnej réžii. Multiplace je zastrešujúcou inštitúciou, poskytuje celkovú koordináciu, teoretické podloženie, spoločnú propagáciu, vzájomnú výmenu a informovanosť medzi jednotlivými bunkami. Hlavnou črtou festivalu je multi- a interdisciplinarita, kolaboratívnosť projektov, bohaté medzinárodné zastúpenie a silná interaktivita.
Z hľadiska vývoja bol asi kľúčový štvrtý ročník festivalu, keď sa do popredia výrazne dostala téma siete, zreteľne sa rozšíril rad organizátorov a festival sa rozrástol za hranice Slovenska. Šiesty ročník už naplno propagoval kolaboratívny charakter, zmenil sa na „festival sieťovej kultúry“ a upustil od rétoriky, spojenej s novými médiami.
Vo vývoji festivalu vidíme, že v sebe nesie od začiatku implicitne obsiahnutú novátorskú formu organizácie – siete. Jeho plné vyjadrenie prišlo až s posunom vývoja terminológie a technológií, plným prijatím nových médií, a tým pádom ich odsunutím z polohy absolútnej novinky. Po tom, čo sa odsunul deklarovaný objekt prezentácie, pozornosť sa upriamila na základné špecifikumfestivalu,ktoré ho formovalo a vymedzovalo od začiat-ku viac do sféry sociálneho a kultúrneho experimentu ako prehliadky umenia.
Téma siete a otvorenej, resp. distribuovanej organizácie je dnes nosnou myšlienkou. Festival sa spolieha na slobodnú kreativitu a aktívnu participáciu, ale má vágne definovanéumelecké hranice. Povaha rôznych projektov variuje v rozmedzí medzi vedou a umením, čo so sebou prináša určité úskalia. Vývoj posledných rokov, keď sa aktivity rozšírili po celej Európe a dokonca i za oceán a ich počet rastie geometrickým radom, často znemožňuje kontrolu realizácie, či kontinuálne pozorovanie prípravy projektov. Situácia problematizuje rolu arbitra, ktorého úloha sa stáva schizofrenicky (ne)potrebná. Pokiaľ si však festival má zachovať svoje kvality, je dôležité vytvoriť určitý spôsob selekcie a kontroly.
Ivana Madariová je kurátorka a teoretička umenia.