NAPRIEK ZHORŠUJÚCEJ SA ekonomickej situácii v mnohých krajinách prežíva v súčasnej dobe trh s umením konjunktúru. Platí to obzvlášť o dielach súčasných, ešte žijúcich autorov, ktorí v rámci aukčných siení zaznamenávajú naj-vyššie tržby, dokonca prekonávajú i aukcie impresionizmu. Tento trend sa pomaly začína odrážať i na Slovensku.
Stále však platí, že písať o slovenskom trhu s umením, predovšetkým so súčasným umením, je úlohou náročnou, obzvlášť, keď pred desiatimi rokmi trh s umením u nás ešte de facto neexistoval. Rovnako i v 90. rokoch, hoci sa trh s umením začínal pomaly hýbať a boli sme svedkami prvých aktivít a pokusov o vytvorenie stabilnejších podmienok pre jeho fungovanie, v našej krajine sa nachádzal ešte len v stave zrodu. Bolo ho treba nielen kultivovať, ale vytvoriť ho takmer od úplnej „nuly“. Dlhodobo fungovala len jedna aukčná spoločnosť – SOGA, založená v roku 1997, ktorá, až donedávna nemala na našom umeleckom trhu konkurenciu a mala akýsi monopol v obchode s umením. SOGA sa od svojho začiatku zaoberala primárne aukciami starého umenia a starožitností. Špecializované aukcie súčasného umenia začala SOGA, v spolupráci s Nadáciou – Centrom súčasného umenia organizovať až od roku 2003, spočiatku vo formáte benefičných aukcií.
Istá nevôľa a len veľmi pomalé a váhavé rozhodnutie začať s aukciami súčasného umenia súviselo do veľkej miery práve s komerčným, ale i kvalitatívnym rizikom, ktoré umelecká súčasnosť predstavuje. Rovnako existovali obavy, že náš trh ešte nebol natoľko silný a pripravený, aby prijal diela umelcov, ktorých tvorba nebola ešte umelecko-historicky legitimizovaná, a tým zaradená medzi zberateľské istoty. Bez predchádzajúcich cenových precedensov je obtiažne určiť trhovú cenu diel. Prekvapujúce je, že i podstatná časť samotnej výtvarnej obce prijíma trh s umením skôr rezervovane, argumentujúc, že umelecká hodnota diela sa pri priznaní jeho trhovej hodnoty stráca. Našťastie, stredná a mladšia generácia umelcov pochopila „zákon zachovania rovnováhy“, nebráni sa pozerať na svoje diela ako na obchodnú komoditu „zobchodovateľnú“ prostredníctvom aukčných spoločností alebo súkromných komerčných galérií.
Do veľkej miery trpí slovenský trh so súčasným umením i konzervatívnym vkusom svojich zberateľov. Tí sú poväčšine neprístupní akýmkoľvek experimentálnejším a efemérnejším formám umenia, v rámci aukcií súčasného umenia dominuje na našej scéne prevažne médium maľby. Objekt, inštalácia, video sú umelecké formy, ktoré sú v aukčných katalógoch zastúpené len výnimočne. Zberatelia sa snažia vyhnúť akémukoľvek riziku, častokrát spájaného so súčasným umením a obracajú sa k overeným hodnotám diel moderny. Ďalším problémom je, že väčšina nákupov na našom trhu operujúcich zberateľov je často nekoncepčná a necielená. Poväčšine sa diela kupujú nie pre ich kvalitu, či autorstvo, ale rozhodujúce sú faktory ako lákavá cena, vhodná farebnosť, či formátová skladnosť diela, alebo kritérium páči – nepáči. Súkromní zberatelia taktiež veľmi neochotne siahajú po rade odborníkov, ktorí by im svojím úsudkom dokázali garantovať nákup kvalitných umeleckých diel a znížili tak investičné riziko.
Napriek tomu má záujem o výtvarné umenie medzi solventnejšími ľuďmi rastúcu tendenciu. Viaceré spoločnosti pochopili, že vkladať peniaze do umenia, i toho súčasného, sa opláca a pod dohľadom skúsených teoretikov umenia si budujú vlastné zbierky. Dobrým príkladom je Prvá slovenská investičná spoločnosť, ktorá do výtvarných diel investuje už od 90. rokov a disponuje kvalitnými dielami od autorov klasickej moderny, cez neoficiálnu výtvarnú scénu z obdobia normalizácie, až po diela žijúcich autorov, vrátane prác najmladšej generácie umelcov, etablujúcich sa na výtvarnej scéne.
Trh so súčasným umením pookrial i vďaka vzniku aukčných spoločností, venujúcich sa prioritne predaju súčasného umenia. V roku 2003 začala na našom trhu pôsobiť spoločnosť ArtSK, prednedávnom svoje aktivity rozbehla i spoločnosť Woxart & Weiss. Na východnom Slovensku pôsobí aukčný dom DARTE. Slovensko je však stále jedinou stredoeurópskou krajinou, v ktorej nemá pobočku žiadny svetový aukčný dom. Naše umenie je tak na aukciách ochudobnené o možnosť porovnávať sa so svetovou kvalitou, čo vonkoncom neprispieva k jeho ďalšiemu rozvoju.
I keď sa u nás postupne začína prejavovať istý druh konkurencie, stále sa stretávame s nízkymi cenovými reláciami dosiahnutými na aukciách, ako aj s nízkymi vyvolávacími a odporúčanými cenami súčasných umeleckých diel. Najvyššou dosiahnutou konečnou cenou žijúceho autora v histórii domácich aukcií sa môže „pochváliť“ dielo Svedectvo V. autora Jozefa Jankoviča, vydražené za 1 000 000 korún.
V porovnaní so zahraničnými aukciami a konečnými cenami žijúcich autorov je to smutne nízky výsledok. Diela viacerých kvalitných umelcov sa stále pohybujú v nízkych cenových reláciách, napriek tomu, že umelci viac-menej trpení umeleckou scénou, dosahujú niekoľkonásobne vyššie sumy a tešia sa väčšej podpore a záujmu zberateľov umenia. Je to ďalší dôkaz nedostatočných vedomostí o vizuálnom umení, absencii primeraného vkusu a konzervativizmu väčšiny dražiteľov.
Potešujúce je, že v súčasnosti evidujeme i niekoľko mladých a začínajúcich umelcov, ktorí sa už stihli na umeleckom trhu etablovať a ich diela dosahujú uspokojivé ceny, porovnateľné s cenami ich starších kolegov. Napríklad David Baffi,ktoréhodiela boli pred pár rokmi ponúkané za 20 tisícové sumy, dnes cez aukčné spoločnosti predáva diela v dvakrát vyššom cenovom horizonte. Overenou investičnou hodnotou medzi najmladšími autormi je i Erik Šille, Boris Sirka, Jarmila Džuppová, Ján Vasilko, Michal Černušák, Vlasta Žáková, či Roman Bicek.
Pre zdravé konkurenčné trhové prostredie sú dôležité i súkromné galérie, ktoré pomáhajú zviditeľniť neznámych umelcov, nielen doma, ale i v zahraničí, prostredníctvom veľtrhov umenia a budovania bázy zahraničných zberateľov. Na Slovensku sa, paradoxne, obchoduje so súčasným umením práve v aukčných sieňach. Súkromné galérie, v zahraničí zohrávajúce v predaji súčasného umenia prioritné postavenie, sú u nás až posledným článkom v reťazci obchodu s umením. Súkromné galérie často trpia práve nízkymi vyvolávacími a dosiahnutými cenami diel v aukciách, keďže tie sú veľakrát omnoho nižšie ako ceny súkromných galérií. Táto skutočnosť poškodzuje nielen galérie, ale predovšetkým samotných umelcov, ktorých trhová hodnota je tak v porovnaní so západnými umelcami nižšia. Stále tak ostávajú v osídlach periférneho národného charakteru a ich cesta na medzinárodný európsky trh bude ešte dlhá a zložitá.
Dávid Baffi,BCseriesblu,123x200cm,akrylna plátne, 2004, foto: autor.
Michal Černušák, Michael, I don‘t love you anymore, 300×200 cm, akryl na plátne, 2005, foto: autor;
Vlasta Žáková, The Second Story Begins, 65×110 cm, textil, ručná a strojová výšivka, 2007; Ján Vasilko.
Katarína Slaninová je kurátorka a teoretička umenia.