Predstava Stredného východu v nás prirodzene, i keď trochu prehnane, vyvoláva myšlienku na pretrvávajúci konflikt medzi Palestínou a Izraelom. Avšak v pozadí tejto napätej situácie figuruje ďalšia vojna – medzi mestami Abu Dhabi, Dubajom
a Dohou. Ich cieľ? Stať sa neprehliadnuteľným kultúrnym centrom regiónu.
Každé jedno z miest si chystá zbrane a pripravuje premyslené stratégie. V roku 2007 odštartovalo Abu Dhabi na ostrove Saadizat veľkorysý muzeálny projekt zahrňujúci pobočky Louvru a Guggenheimu. Doha, hlavné mesto kultúry Stredného východu v roku 2010, stihla zatiaľ minulý november otvoriť Múzeum Islamského umenia, navrhnuté architektom I. M. Peiom. Na druhej strane sa zdá, že mesto Dubaj s umeleckým veľtrhom Art Dubai a 40 galériami, z ktorých za povšimnutie stojí iba The Third Line a B21,sa koncentruje skôr na obchodnú stránku umeleckého sveta. Situácia v týchto mestách je však stále nejasnejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Úmyslom
Dubaju, s veľtrhom umenia Art Dubai, organizovaným Johnom Martinom a aukciami spoločností Christie‘s a Bonham‘s, nie je byť iba obchodným centrom. Má zároveň, i keď trochu nejasné, kultúrne ambície. Tri popredné nemecké múzeá sa spojili, aby tu vytvorili „univerzálne múzeum“.
Propagáciou veľtrhu Art Paris Abu Dhabi sa Dubaj nevzdáva komerčného hľadiska. To isté platí aj pre Dohu. Rovnaké, medzi sebou súperiace ambície dodávajú tomuto malému teritóriu dojem mini Superbowlu alebo konských dostihov. „Dá sa ale vôbec v oblasti kultúry súperiť? Samozrejme, že isté štandardy boli zavedené, a to je správne,“ tvrdí dr. Zaki Anwar Nusseibeh, podpredseda Úradu pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Abu Dhabi (ADACH). Výkonný riaditeľ Katarského múzea Robert Mandle komentuje existujúcu situáciu v susediacich krajinách nasledovne: „Diskutujeme o tom, ako môžeme spolupracovať, a zároveň si neprekážať navzájom v ceste.“ Napriek tomu spôsob, akým Abu Dhabi importuje zbierky z iných krajín a ich know-how v stavaní múzeí alebo ohlasuje projekty, ktorých realizácia nie je úplne istá (ako príklad môžeme uviesť Centrum umenia navrhnuté Zahou Hadid, ktoré však ani zďaleka nie je technicky
realizovateľné), nesie so sebou nádych irónie. Obozretnejšie sa správajú v Dohe, kde zvolili postupnú realizáciu kultúrnych a umeleckých projektov. Napriek tomu, že rozhovory o založení Múzea fotografie, Múzea orientálneho umenia a Múzea súčasného arabského umenia napredujú, katarské orgány zatiaľ oficiálne ohlásili iba svoj zámer otvoriť Národné múzeum, ktoré má byť postavené do roku 2012 architektom Jeanom Nouvelom. Henry Howard-Sneyd, podpredseda Sotheby‘s pre Európu a Áziu, vysvetľuje, prečo aukčná spoločnosť uprednostnila Dohu pred inou krajinou Zálivu: „Abu Dhabi ohlasovalo, Doha zrealizovala. Doha k projektu pristupovala triezvo. Išlo predovšetkým o to, vytvoriť významnú a reprezentatívnu zbierku a nie pompéznu architektúru.“
Kritika Dubaja, často prirovnávaného kvôli jeho pompéznosti k Las Vegas alebo divokému západu, keďže jeho urbanistická vízia na rozdiel od Abu Dhabi, ktoré má svoj urbanistický rozvoj naplánovaný do roku 2030, je chabá, nie je o nič menej ostrejšia. Bassem Terkawi, tlačový hovorca Spoločnosti pre rozvoj a investovanie do turizmu v Abu Dhabi (TDIC), je už una-vený z neustáleho porovnávania Abu Dhabi a Dubaja: „Ľudia sa na Dubaj a Abu Dhabi pozerajú ako na dve odlišné krajiny, no ide iba o dve mestá. Abu Dhabi sa neponáhľa a neberie turizmus ako svoj hlavný príjem. Do roku 2012 predpokladáme 2.7 milióna turistov, kým Dubaj odhaduje, že ho do roku 2010 navštívi 15 miliónov turistov.“ I keď obidve mestá počas roka spolu nevyhnutne nespolupracujú, pre
potreby Sharjahského bienále sa spojili a počas trvania veľtrhu Art Dubai ponúkajú v tomto regióne v čase medzi 15. a 21. marcom exkurziu pod názvom Contemparabilia.
Hoci bitka nie je smrteľne nebezpečná, je tu evidentná tendencia k prebytku. Neostáva nič iné ako sa čudovať, prečo bude na Benátskom bienále okrem Pavilónu Spojených Arabských Emirátov kurátorovaným Tirdad Zolghadrom zastúpený i Úrad pre kultúru a kultúrne dedičstvo v Abu Dhabi (ADACH) vytvorený Catherine David.
„Zámerom nie je duplikácia, ale vytvorenie dvoch doplňujúcich
sa pavilónov. Cieľom ADACH-u je pomôcť lokálnej scéne. Zároveň je daná platforma, akási predzvesť budúceho výskumného centra súčasného arabského umenia,“ hovorí projektový manažér ADACH-u Dominique Roche-Teyssier.
Bez ohľadu na súťaživosť medzi jednotlivými mestami sa každé jedno z nich bude musieť vyrovnať s finančnou krízou a poklesom ceny ropy. Ekonomická kríza zasiahla zvlášť citlivo Dubaj a odložila alebo úplne zrušila realizáciu niektorých stavebných projektov. V Abu Dhabi by prvá fáza rozvoja zahrňujúca výstavbu Louvre, Guggenheim a Múzeum Sheikha Zayeda mala zostať nezmenená, no začiatok druhej fázy sa môže oneskoriť. „Kultúrne projekty sú našou prioritou. Stále máme v pláne držať sa nášho hlavného časového harmonogramu,“ prehlasuje dr. Zaki. „Abu Dhabi je finančne stabilné a silné“. Napriek tomu venovala vládnuca rodina na Art Paris Abu Dhabi menej peňazí ako minulý rok. Ministerstvo financií Spojených Arabských Emirátov muselo na záchranu bankového systému vyčleniť 8.6 miliárd dolárov, čo je v porovnaní s Paulsonovým plánom iba nepatrnou čiastkou. Avšak závažné otázky stále pretrvávajú. Ako sa môže citlivý umelecký ekosystém a následne trh s umením rozvíjať v krajinách susediacich s národmi oslabenými politickou a vojenskou nestabilitou a fundamentalizmom? Taktiež si treba položiť otázku, aké hlboké sú korene umenia v „mestách neustále sa meniacich“, ktorých identita bola formovaná ďaleko od dosahov hyperkonzumerizmu?
Vizualizácia návrhu budovy Louvru Abu Dhabi vytvorenej Jeanom Nouvelom pre Kultúrny okrsok Saadiyat Island, Abu Dhabi.
Vízia Múzea Guggenheim Abu Dhabi od Franka Gheryho pre Kultúrny okrsok Saadiyat Island, Abu Dhabi.
Roxana Azimi