„Je to malý zázrak“, povedal verejne riaditeľ Galérie Jána Koniarka a spolukurátor výstavy Vladimír Beskid krátko po jej otvorení. Nuž, v slovenských pomeroch 21. Storočia ide o svetlú výnimku, kedy sa v reprezentatívnej, no predsa regionálnej galérii objavujú veľké mená svetovej výtvarnej scény, umelci aktívni od 60. – 70. rokov 20. storočia. A to spolu s okliešteným výberom česko–slovenskej výtvarnej špičky uplynulých dekád. Na strane druhej po dve desaťročia (od r. 1988) systematicky budovaná zahraničná zbierka, z ktorej jednotlivé kurátorské výbery môžu kdekoľvek a kedykoľvek reprezentovať nielen investičnú skupinu, ale aj krajinu, v ktorej sa zbierka začala budovať. Preto rozpisovať meno po mene, dielo po diele, význam a prínos, je na tomto úzkom priestore zbytočné a nenáležité. Dôležitá je otázka, prečo práve tam a teraz.
Výstavy zo zbierok Erste Bank Group už niekoľko rokov úspešne križujú strednou a východnou Európou či zámorím (od r. 2006 Viedeň, Belehrad, Dunajvároš, Karlsruhe, New York). Participujúci kurátori majú možnosť zasahovať do vymedzenia témy, do výberu autorov i diel, určiť rozsah projektu.
Minimalizmus, geometrická abstrakcia či koncept sú v kontexte aktuálneho smerovania výtvarného umenia retro prúdmi. Sú nositeľmi hodnôt a názorov doby svojho vzniku a vplyvu. Z dnešného pohľadu možno východiská mladších generácií výtvarníkov. Prečo teda tento výber? Bola hlavným zámerom orientácia na geometrickú abstrakciu a koncept kvôli jej dlhodobo pevnému zázemiu v našom regióne? Alebo bolo leitmotívom poukázanie na originálnu dobovú výpoveď domácich autorov v kontexte vtedajšieho euroamerického diania na výtvarnej scéne? Alebo je výstava iba demonštráciou „silných“ autorov zoskupených v jednom časopriestore? Mám pocit, že ide o fúziu všetkých faktorov. Nakoľko názov výstavy vystihuje jej celkové vyznenie, je jasné, že ide o prepracovaný kurátorský zámer. Pôsobí čisto a napriek nespochybniteľnej umeleckej hodnote diel muzeálne až sterilne. Je však potrebné dodať, že v slovenskom prostredí sú podobné typy výstav nesmierne osožné – ak už pre nič iné, tak pre ich edukatívny charakter. Bežný slovenský divák, ktorý sa nezúčastňuje pravidelne prehliadok umenia v zahraničí, má tak jedinečnú príležitosť „siahnuť si na hviezdy“. A to sa v našich pomeroch nedeje často.
Richard Long, River Avon Driftwood Spiral, 1981,80 konárov, foto: Štefan Blažo, archív GJK.
Roman Popelár