Reakcia na text Ivany Moncoľovej: Súťaž je najdemokratickejším výberom. In: Flash Art Czech & Slovak Edition, Vol. III., No. 10, November 2008 – Február 2009, s. 24.
Súťaž je najdemokratickejším výberom, ak je porota presvedčená, že je z čoho vybrať…
V texte Ivany Moncoľovej, v ktorom autorka kritizuje spôsob výberu projektu do pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 53. bienále výtvarného umenia v Benátkach 2009, ma prekvapilo, že autorka nepokladala za potrebné, dozvedieť sa dôvody nominácie Romana Ondáka „z prvej ruky“– od predsedníčky poroty. Rada by som preto objasnila spôsob rozhodovania poroty, pričom chcem zdôrazniť, že všetci jej členovia sa postavili k výberu umelca s plným vedomím zodpovedného odborného prístupu. Hlavný dôraz pri hodnotení slovenských a českých projektov položili na presvedčivú a profesionálne zvládnutú umeleckú výpoveď, v ktorej sú invenčne formulované aktuálne problémy súčasnosti. Napriek tomu, že medzi súťažiacimi boli aj významní autori, porota konštatovala, že žiadny z predložených 13 projektov nebol natoľko presvedčivý, aby sa stal (aj po dopracovaní) víťazným návrhom. Objavilo sa medzi nimi niekoľko opakovaných projektov, návrhy postrádajúce náročnejšie tvorivé prístupy, alebo projekty, ktorých prílišná lokálna väzba by bola v medzinárodnom kontexte viac než otázna. Preto sa porota rozhodla, že siahne po neštandardnom, ale legitímnom riešení – priamej voľbe Romana Ondáka, ktorému sa dlhodobo darí zaujať odbornú i širšiu verejnosť v Európe a zámorí. Rada by som zdôraznila, že bolo právom poroty – nevybrať žiadny zo súťažných projektov, ak nespĺňal požadované kritériá, a vzniknutú situáciu riešiť v súlade s odbornými nárokmi. Porota postupovala v zmysle kompetencií, aké sú bežnou praxou pri podobných situáciách v zahraničí, preto použila stratégiu tzv. carte blanche, čiže oslovila výtvarníka s vysokým kreditom, ktorému dala „voľnú ruku“ pri realizácii expozície.
Katarína Rusnáková
RE: Súťaž je najdemokratickejším výberom, ak je porota presvedčená, že je z čoho vybrať…
V článku Súťaž je najdemokratickejším výberom mi išlo predovšetkým o kritiku slabo právne podchytenej organizácie výberového konania zo strany SNG a o kritiku spôsobov, ktorými rozhodovala odborná porota na obsadenie pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 53. bienále výtvarného umenia v Benátkach 2009. Práve členovia poroty boli tí, od ktorých sa mali účastníci trinástich návrhov písomnou formou dozvedieť, ako porota rozhodovala o tom, akému návrhu dá zelenú na realizáciu a prerozdelí tak 1 500 000 Sk (cca. 49 790 €). Účastníci výberového konania boli oboznámení len formou strohej tlačovej správy zaslanej e-mailom, ktorá si najskôr našla cestu do médií a potom, o deň neskôr, aj k samotným účastníkom. Situácia, ktorá sa na pôde Slovenskej národnej galérie zopakovala a skutkový stav – t.j. právne neukotvené podmienky – toto všetko dáva priestor pre rozhodnutia „šité, horúcou ihlou”. V právnych štátoch sú podmienky výberových konaní spísané vopred, nemenia sa počas priebehu výberového konania. Stav, ktorý nastal, je len priestorom pre zneužívanie krátkodobej moci, priestorom pre manipulácie. Paradoxom je, že dva dni po vyjdení môjho článku ohľadom výberového konania na bienále v Benátkach 2009 vo Flash Arte, publikovala Slovenská národná galéria na svojich webových stránkach dokument Organizačný a rokovací poriadok na výber projektu Bienále v Benátkach, platný od 1. marca 2009. Len neviem, komu by zavolali z výberovej komisie, ak by Roman Ondák náhodou to dopoludnie nedvihol telefón, či by mal iný záväzok na jún 2009. A ako by to vyriešil „Organizačný a rokovací poriadok na výber projektu Bienále v Benátkach”, platný od 1. marca 2009?
Ivana Moncoľová
Pavilón Českej a Slovenskej republiky, Bienále výtvarného umenia v Benátkach, foto: Roman Ondák.