V New Yorku žijúci kurátor Gianni Jetzer sa vo svojom výstavnom cykle Beginnings, Middles, and Ends v rámci projektu curated by_vienna09 pokúšal zistiť, ako umelci využívajú naratívne štruktúry bez toho, aby rozprávali príbeh. Pozdĺž steny výstavnej miestnosti v Engholm Engelhorn Galerie sa pod názvom Someone Else? tiahne inštalácia Jána Mančušku. V sklenenej vitríne sú v štýle múzea úžitkového umenia inscenované kávové a čajové šálky, kávové konvice, pivové a koňakové poháre. Na keramickom riade a pohároch sa nachádzajú rukou písané alebo tlačené úryvky textu, z ktorých sa odvíja dialóg: She: Please take a seat…/ Thank you, the man responds./The mood between the conversing parties is constrained. It seems that the man and woman have never seen each other before./Silence reigns for a moment./She: Have you been here before?/He: No, never… (Ona: Prosím sadnite si…/Ďakujem, odvetí muž./Atmosféra medzi konverzujúcimi je rozpačitá. Zdá sa, že muž a žena sa nikdy predtým nevideli./Na chvíľu zavládne ticho./Ona: Boli ste tu niekedy predtým?/On: Nie, nikdy…)
Dej príbehu sugeruje situáciu autentického rozhovoru, sprostredkovaného treťou osobou – rozprávačom. Vo výbere slov dochádza k absurdným zvratom, ktoré spôsobujú unikanie autority lineárneho rozprávania. Ján Mančuška mimoriadne vydarene využíva rozličné mediálne a formálne roviny. Texty pripomínajúce filmový scenár, portréty a kresby, obrázky na šálkach a pohároch ako narážky na kľúčové diela moderny sa stretávajú v objektovom a intervenčnom charaktere tejto inštalácie. Prostredníctvom pivových pohárov, stvárnených ako suveníry, poskytuje Ján Mančuška indíciu k možnému miestu deja – Prahe.Neprítomnosť tretej osoby sa vetou: She: May I ask who the third cup is for? Are you expecting someone else? (Ona: Môžem sa opýtať, pre koho je tá tretia šálka? Čakáš ešte niekoho?) dostáva k pointe v tejto scénicky abstrahovanej hre otázok a odpovedí. Kinematografický postup Jána Mančušku sa prejavuje v tom, že nás vedie cez koridor naratívnej štruktúry tvorenej dialógmi a prestávkami v hovorení, ktorá tým nadobúda podobu filmovej syntaxe. Vďaka medzerám a otvorenému deju príbehu sa my sami ocitáme v role imaginárneho ďalšieho, neprítomného tretieho.
Ursula Maria Probst
