Odkazy na vizuál reklamy, dopravných značiek, piktogramov, či firemných log kombinovaných s graffiti figurujú v množstve diel súčasného umenia a kód veľkomesta sa stal obľúbeným zdrojom inšpirácie viacerých umelcov. Jedným z nich je Martin Melicherčík, ktorý na výstave ...Prepáčte, kde nájdem najbližšiu dopravnú zápchu? v galérii Krokus narába práve s vizualitou dnešného mesta.
Melicherčík programovo pracuje s parazitujúcimi formami výtvarných prejavov z ulice a s nadhľadom manipuluje s ich znakmi a charakterom. Zmes vysokého umenia, grafického dizajnu reklám a gýča pouličného vizuálneho prejavu pretavuje do komických výjavov postrádajúcich zákony logiky. Takto je možné na výstave vzhliadnuť punkerku s dámskou lodičkou namiesto tela, srdce v mikrovlnke, amerického vojaka deklarujúceho nemecké „Ich liebe dich“ či milostné vzplanutie za pomoci jednoduchého otočenia vypínača. Melicherčík si požičiava zrozumiteľný vizuálny jazyk mesta a pracuje s ním, premieňa, obohacuje ho a posúva. Balansovanie na pomedzí medzi vysokým a nízkym umením je podporené i použitím smaltových tabúľ, ktoré evokujú estetiku vývesných štítov.
Ďalšou charakteristikou Melicherčíkovej tvorby je dobrovoľné vzdanie sa vlastného autorského rukopisu. Následne sa jeho diela stávajú uniformným, neosobným nosičom
rukopisu súčasného globalizovaného sveta. Často paradoxné príbehy a kompozície narúšajú tradičné komunikačné schémy, pričom si divák môže skombinovať z mozaiky jednotlivých tabúľ vlastný príbeh.
Dôležitou súčasťou výstavy bola i samotná prezentácia diel. Kurátor výstavy Omar Mirza sa spoločne s umelcom rozhodli pre inštaláciu, ktorá navodzovala ruch a chaos ulice ako niekdajšieho „prirodzeného“ prostredia reklamných pútačov. Melicherčíkove tabule boli hravo, organicky, bez náznaku obsahovej hierarchie rozmiestnené po celom priestore galérie.
Galéria Krokus je komerčnou galériou, preto si diváci mohli prezentované diela zakúpiť a odniesť z výstavy hneď domov, čím prispeli k jeho migrácii na nové miesto. Postupné rozpredávanie diel narušilo počiatočnú vizuálnu celistvosť inštalácie a prezentované tabule sa mohli zrazu ocitnúť v novom kontexte. Príjemným osviežením boli symbolické ceny, vďaka ktorým sa mohli diela dostať k čo najširšej verejnosti.
Martin Melicherčík, Dopravná zápcha, 2009, smalt, 500×385 mm, foto: archív autora.
Samuraj, 2009, smalt, 600×500 mm, foto: archív autora.
Katarína Slaninová