Pomaly si už zvykáme na bezohľadné megalomanské projekty developerských firiem. V období svetovej hospodárskej krízy však končia buď rozostavané, nedokončené, alebo v tom lepšom prípade čakajú na lepšie časy. Jedným z nich je aj poloprázdny polyfunkčný objekt Aircraft, situovaný na periférii hlavného mesta. Vďaka majiteľom Aircraftu, zrejme milovníkom umenia, dostalo šancu aj súčasné umenie. Jeden z chladných a sterilných kancelárskych priestorov dostal do užívania, hoci len na krátke obdobie, Erik Binder.
Snahou výstavného projektu Open Office bolo v prvom rade reagovať na samotný priestor neosobného, stereotypného až uniformného prostredia kancelárie, čoby „novodobého chrámu“, a tým poukázať na niektoré aktuálne problémy, týkajúce sa sféry verejného života. Umelec a v tomto prípade i kurátor Erik Binder v spolupráci s Dominikou Horákovou-Ličkovou na výstave predstavili diela pätnástich domácich a zahraničných autorov (Erik Binder, Palo Čejka, David Černý, Viktor Frešo, Dominika Horáková-Ličková, Petr Horák, Anetta Mona Chişa, Arny Jemner, Krištof Kintera, Marek Kvetán, Radko Mačuha, Stano Masár, Georg Molterer, Michal Moravčík, Ilona Németh). Výber diel, ktorý nie vždy korešpondoval s hlavnou témou výstavy, sa sústredil najmä na vtipné a ironické videá, fotografie, objekty či inštalácie, vytvorené z predmetov typických pre kancelárske prostredie. V jednom „office“ sa tak stretlo množstvo prác – od notoricky známych (Anetta Mona Chişa: Xerox, 2003) po diela vytvorené pre tento projekt (napríklad Arny Jemner: Neviditeľné ruky, 2009), priamo (Erik Binder: Dvanásť mesiačikov, 2009), ale i nepriamo súvisiacich s touto problematikou (Marek Kvetán: Reflektor, 2008). Hoci bola výstava Open Office na jednej strane doslova a dopísmena na tom správnom mieste, na strane druhej jej celkový výraz i výraz jednotlivých diel tratil a upadal nielen inštaláciou, ale paradoxne aj samotným priestorom-nepriestorom kancelárie.
Arny Jemner, Neviditeľné ruky, 2009, foto: Alexandra Niczová.
Stano Masár. Runing, 1999, foto: Alexandra Niczová.
Alexandra Niczová