V RAKÚSKOM LINZI sa v septembri konal tridsiaty ročník festivalu Ars Electronica. Okrem tradičnej oblasti záujmu festivalu, ktorou je prepájanie umenia, technológie a spoločnosti, mala Ars Electronica 2009 svoju špecifickú tému. Jej názov, rovnako ako vizuál tohto ročníka mohol snáď na prvý dojem pôsobiť ako klišé. Organizátori zvolili motív človeka a jeho súčasný vzťah k prírode a dali mu názov Human Nature. Súčasťou festivalu boli desiatky prednášok, koncertov, výstav a performance po celom Linzi.
Na výstavách sa teda prezentovali mnohé diela na pomedzí vedy, technológie, umenia a dizajnu, ktoré riešili problémy recyklácie, ekologicky nekonfliktnej energie, prípadne vzťahu človeka k životnému prostrediu. Tému však nespracovali cez veľké gestá ako počas minulých dekád. Diela neboli zamerané na utópie alebo moralizovanie. Počas prehliadky hlavných výstav festivalu ste si mohli napríklad vyskúšať budík, ktorý využíva energiu z kvetináča vašej izbovej rastliny, vibrátor, ktorý nepotrebuje baterky, alebo pozrieť sa ako recyklovať svoj moč na pitnú vodu a granulát hnojiva. Príroda bola prítomná niekedy len sprostredkovane – napríklad ako vírus napádajúci súbory určené na 3D tlač, ktoré vytvárali plastické dizajnérske nádory. Prehliadky boli (v súlade s témou) orientované naspäť k človeku a k prírode, ale vracali sa k nim okľukou, cez najnovšie technológie a vedecký výskum.
Pravidelnou súčasťou festivalu je aj súťaž Prix Ars Electronica. Jednou z hlavných osobností tohto ročníka festivalu bol napríklad popredný predstaviteľ súčasného svetového bio-artu Eduardo Kac z Brazílie. Cenu Golden Nika v kategórii Hybrid Art získal za svoju najnovšiu prácu s názvom Natural History of the Enigma. V tomto diele Kac vypestoval celkom nový druh rastliny, ktorá má, okrem svojich vlastných tkanív, v tele aj bielkoviny z ľudského tela – konkrétne z tela samotného autora. Na festivale osobne prezentoval svoju prácu i Belgičan Lawrence Malstaf, víťaz kategórie Interactive Art, ktorého inštalácie pracujú priamo s telami divákov. Na súťažnej výstave CyberArts 2009 v budove OK Centra bolo podľa mňa najexpresívnejšie dielo autorského kolektívu Robotlab. Robot, akého poznáme z tovární automobiliek, používal namiesto skrutkovačov jemný kaligrafický štetec. Jeho prácou bolo na dlhý zvitok papiera počas siedmich mesiacov napísať gotickou fraktúrou text Biblie. Ďalším dielom s veľmi výraznou estetikou bola inštalácia The Physical Value of Sound mladého japonského umelca Yuriho Suzukiho. Z gramofónových platní a ich častí vytváral hravé interaktívne dizajnérske produkty, ktoré odkazovali na dnešnú stratu akéhokoľvek fyzického rozmeru hudby. V rámci sekcie Interactive Art sa prezentovala aj mladá česká umelkyňa Lenka Klimešová, študentka VŠVU v Bratislave. Počas svojho happeningu s názvom Future Kiss rozdávala návštevníkom masky na tvár, tradične chrániace ľudí v znečistenom prostredí. Boli doplnené o vibračný čip, ktorý reagoval na bozk, avšak bez „nebezpečného“ priameho dotyku. Na záver musím ešte spomenúť prvý veľký úspech slovenského autora na festivale Ars Electronica. Cenu Golden Nica v kategórii u19 – Freestyle Computing získal osemnásťročný Matej Petrek z Bratislavy za svoj krátky 3D animovaný film z morského prostredia.
Napriek mojim počiatočným pochybnostiam organizátori dokázali veľmi dobre komunikovať zvolenú tému a rovnako dobre zvládli výber a prezentáciu diel v rámci súťaže. Festival Ars Electronica 2009 bol vitálnou prehliadkou súčasných technológií aj mediálneho umenia.
Eduardo Kac, Natural History of the Enigma, CyberArts Exhibition 2009;
Matthias Gommel, Martina Haitz, Jan Zappe, Robotlab, CyberArts Exhibition 2009. Foto: archív Ars Electronica.
Katarína Gatialová je teoretička a umelkyňa.
