Výstava Donumenta v Regensburgu predstavuje každý rok kultúru jednej z krajín ležiacich na Dunaji. V rámci 7. ročníka sa prezentuje súčasné slovenské umenie v Ostdeutsche Galerie a v Leerer Beutel. Výstava Perfektná asymetria v koncepcii Barbory Geržovej kladie dôraz na maľbu. V diptychoch zo série „maľba v krajine“ konfrontuje Daniel Fischer neokonceptuálnym spôsobom maľovaný obraz s médiom digitálnej fotografie. Pendant k nemu tvorí cyklus figurálnych malieb Doroty Sadovskej doplnených o video (Far Away So Close). Erik Šille rozohráva svoj fantastický farebný, miestami strašidelný vizionársky svet. V obraze Slowly I Damage Your Home vidíme postavičky kryštalickej podoby zaoberajúce sa činnosťou, ktorej výsledok a zmysel nám zostáva ukrytý. Interaktívna inštalácia Ilony Németh Exhibition Room je jedným z mála prezentovaných diel, v ktorých sa divák stáva jeho súčasťou. V Leerer Beutel nájdeme z mladšej generácie hyperrealistické obrazy domových vchodov a s estetikou gýča pracujúce plážové snímky Veroniky Šramatyovej, ako aj jemno-smutné maľby Moniky Mikyškovej. Postmoderným princípom citátu pojednáva Stano Masár cyklus Desastres della Guerra (After Goya). Grafickú predlohu transformuje do vizuálneho jazyka displeja mobilného telefónu formou lightboxov. Svätopluk Mikyta vyniká svojimi kresbami v miniformáte, ktoré sa zaoberajú tematikou totalitnej moci a manipulácie más. Za prínosné doplnenie koncepcie Perfektná asymetria považujem video-kompiláciu zostavenú Annou Tretter. Predstavuje vybočenie z „vysokej sféry“ maľby smerom k najaktuálnejším témam, akými sú sociálna problematika, politika, zodpovednosť jedinca kontra masovosť či absurdita každodennosti. Zo série videí zaujala snímka Petra Vrábela Peace, ktorá pozostáva z opakovania slova „Mier“ zostrihaného z prejavu Georga W. Busha. Od Pavlíny Fichty Čiernej môžeme vidieť video Mladistvý David R., v ktorom sústredila pozornosť na mládenca v nápravno-výchovnom ústave. Jeho existencia je obmedzená na minimum, nielen čo sa týka fyzického priestoru, ale aj mentálneho. V diele Lucii Nimcovej hrá centrálnu úlohu skúmanie lokálnej pamäte mesta Humenné a jej stará mama ako pamätníčka udalostí a barometer starého sveta. Intermediálna inštalácia pozostáva z videa Exercise a fotografií z archívu mesta. Inofficial ukazuje portréty „ľudí milión“, ktorých autorka prezentuje na spôsob „socialistickej fotografie“ obdobia normalizácie. Donumenta 2009 poskytuje prezentáciou tridsiatky umelcov dobrý prierez súčasnou slovenskou scénou a je pre medzinárodné publikum nepochybne vzrušujúcim zážitkom. Celej inštalácii by sa dalo vyčítať, že väčšina videí bola premietaná za sebou na jednom monitore (doba trvania 40 minút). Nejedno z nich je natoľko silné, že by si zaslúžilo samostatnú prezentáciu.
Martin Sedlák, Gate, 2008, elektroluminiscenčná fólia, 200x200x10 cm, foto: archív autora.
Mira Gáberová, Maybenot, 2008, akryl na plátne, 230×190 cm, foto: archív autorky.
Andrea Euringer-Bátorová