Vo filmoch Guida van der Werve je pamäť umenia minulosti stelesnená jemným romantickým konceptom, ožíva v súboji so súčasnosťou a stále sa obnovuje. Nummer twaalf, variations on a theme: the king’s gambit accepted, the numbers of the stars in the sky and why a piano cannot be tuned or waiting for an earthquake / Nummer twaalf, variácie na tému: kráľov gambit akceptovaný, počet hviezd na nebi a prečo sa klavír nedá naladiť alebo čakanie na zemetrasenie, projekt prezentovaný v galérii Monitor v Ríme, odvážne uvádza publikum do iných sfér vedomia.
Umelec skomponoval koncert pre šachy a klavír hraný na klavíri-šachovnici, ktorú sám vytvoril, pričom hneď prvým ťahom zahubí hľadanie dokonalého akordu a nedokončí nerealizovateľný zámer – spočítať hviezdy. Ide o konkrétne zámery, ktoré sú však odsúdené na to, aby navždy zostali nerealizované.
Hudobná partitúra s pomalým, meditatívnym rytmom je rozdelená na tri časti. Začína scénou s umelcom, zaujatým šachovou hrou v priestore slávneho Marshall Chess Clubu na Manhattane, ktorý navštevoval i Duchamp počas svojho newyorského pobytu, prechádza do druhej a tretej časti s nedohľadnými prírodnými scenériami, ktoré vďaka záberom zhora pôsobia ešte grandióznešie, pričom sa umelcova útla postava postupne vzďaľuje.
Striedaním prvých plánov s rozsiahlymi pozadiami Werve vytvára dvojakú vzdialenosť, ktorá jediná umožňuje jedinečný neopakovateľný výjav. Umelec nikdy nezabudol na to, že používať obrazy znamená pracovať s emóciami, zdôraznenými experimentálnym zblížením zdanlivo odlišných druhov poznania. Počas otvorenia výstavy hral za sprievodu husľového orchestra svoju šachovú partiu. Toto je spôsob, ako metaforicky zhrnúť význam diela, ktoré prispieva k inovácii umeleckého jazyka a prináša nové spôsoby uvažovania.
Guido van der Werve, Nummer twaalf…, 2009, film,45min., fotografie, 76,2×101,6cm, foto: Willem van der Jagt, courtesy Monitor, Rím; Juliette Jongma, Amsterdam; Marc Foxx, Los Angeles.
Maria Rosa Sossai
