Výstava Ladislava Čarného Hermeneutiká nebola rekapituláciou celej doterajšej tvorby tohto autora, ktorý sa venuje širokej škále umeleckých médií. Kurátor Vladimír Beskid sa vo výbere zameral na posledné obdobie. Dominantnou témou prezentovaných diel bol text, slovo, kontext – jeho reflexia, manipulácia s ním, možnosti jeho výkladu a (ne)porozumenia. „Obrazotexty“, ako autor tieto útvary nazýva, mali rôzne podoby a okrem kontextuálnej roviny bol u nich dôležitý i prvok vizuálny, ich forma, prejav. Jednotlivé obrazové inštalácie sa na výstave šírili plynulo celým priestorom galérie, miestami sa vznášali, objavovali sa, a zároveň mizli. Čarný je umelcom citlivo reagujúcim na priestor – tvorí diela, ktoré s priestorom komunikujú a navzájom sa ovplyvňujú, pričom generujú nové súvislosti a možné čítania. Inak to nebolo ani na výstave v Trnave. Do jadra samotnej výstavy bol divák doslova prehltnutý mužskými a ženskými ústami hláskujúcimi rozličné slová. Potom sa ocitol v tme a len pohybom vlastného tela odkrýval v UV svetle ukryté slová a vety. Do akej miery divák dielo „prečítal“ záviselo na ňom, jeho aktívnom pohybovaní sa a odkrývaní zakódovaných významov. V ďalšej miestnosti návštevníka prekvapilo v priestore sa vznášajúce SLOVO s množstvom jeho ďalších synoným. Nasledujúca priestorová inštalácia ukrývala v jednotkách a nulách programovacieho jazyka uložené informácie, ktoré sa zjavovali a mizli v blikajúcom UV svetle. Výstava bola zasadená medzi dve inštalácie z TV-objektov a inštalácie z ready-movies, ktoré posúvali problém komunikácie a chápania významov do všeobecnejšej roviny súčasného mediálneho sveta, ktorý nás zaplavuje množstvom ťažko spracovateľnýc informácií – obrazových či textových. Úvodná inštalácia pozostávala zo 14 televízorov obrátených k stene, umiestnených za mrežovaným pletivom. Divák prechádzal popri nich po vopred vymedzenej trase, bez možnosti úniku. Ich obraz bol ukrytý, divákovi nedostupný, čo do istej miery reflektovalo už spomínaný odkaz na masmédiá zahmlievajúce pravý význam informácií. Výstavu uzatvárali ready-movies nainštalované v meštiackom interiéri. Čarný skombinoval útržky z nájdených filmov a sledoval, ako spolu koexistujú a komunikujú. Zároveň ponúkol návštevníkovi priestor na ďalšie interpretácie a vnímanie prezentovaných diel.
Ladislav Čarný, Hermeneutiká, 2009, fluorescenčnáafosforová farba, perióda svetla a tmy, texty, foto: archív autora.
Katarína Slaninová
