K REALITE SÚČASNEJ výtvarnej scény patrí trh s umením, a to napriek tomu, že úspešnosť predaja vypovedá skôr o komerčnom záujme než o umeleckej hodnote. Aj keď sa trh s umením v postkomunistických krajinách rozvíja pomaly a nie vždy v súlade s názorovými preferenciami múzeí – primárnych arbitrov posudzujúcich kvalitu umenia, je presným indikátorom stavu na scéne.
Dnes, vlastne už dlhšie obdobie po prelome tisícročia, sa globalizovaný trh so súčasným umením rozrástol do monumentálnych rozmerov. A zdá sa, že v tomto nezadržateľnom náraste ho zatiaľ nezastavila ani práve prebiehajúca finančná kríza. Trh s umením zaznamenáva už niekoľko rokov postupný nárast, na ktorom sa stále viditeľnejšie podieľa súčasné umenie. Už senzácia roku 2008 – kúpa diela Jacksona Pollocka (Number 5, 1948) za 140 miliónov dolárov je jasným signálom. Aj keď je autor predstaviteľom neskorej moderny, (suma dosiahla ceny impresionistov a hneď potom nasledovali cenové precedensy diel umelcov povojnovej generácie a žijúcich umelcov) možno povedať, že umenie druhej polovice 20. storočia načas ovládlo očakávania trhu.
V slovnom spojení „trh s umením“ začal stále viac dominovať práve trh, o stále pragmatickejších stratégiách predaja hovoria predovšetkým mediálne výstupy. Ak si ako príklad vezmeme jednu z posledných aukcií súčasného umenia Post-War and Contemporary Art Evening Sale, (16. Októbra 2009, Londýn) na zverejnených výsledkoch sa kapitálkami okrem ceny napríklad o diele Martina Kippenbergera uvádza iba názov a informácia, že výsledná suma 2486 tis. Eur je druhá najvyššia za dielo umelca. Ešte výraznejší precedens dosiahol Neo Rauch (ročník narodenia 1960!), ktorého dielo s prídomkom „world record for artist“ bolo odklepnuté za takmer milión (Stellwerk 1999, za 972 tis. euro). Takto medializované precedensy a neustále skloňované slovné spojenie „record for living artist“ potvrdili (napriek nepriaznivej situácii vyplývajúcej z krízy) silnú pozíciu súčasného umenia na trhu.
TRH.SK
Situácia na Slovensku je – hoci v obmedzenom merítku – poznačená všeobecným záujmom o súčasné umenie. O slovenskom trhu s umením možno zjednodušene povedať, že začal postupne vznikať od roku 1997, kedy sa etablovala prvá Aukčná sieň (SOGA). Vtedy sa umenie začalo predávať systematicky a vznikli prvé cenové precedensy. Systémový vstup súčasného umenia na trh má svoj dátum; možno zaň považovať 23. September 2003, kedy sa konala 41. mimoriadna aukcia súčasného umenia. Usporiadala ju Aukčná spoločnosť SOGA v spolupráci s Nadáciou – Centrom súčasného umenia (N-CSU) a spolusporiadateľom bola Spoločnosť 1.A. Tento krok spojenia komerčnej spoločnosti a Nadácie sa vtedy javil ako prekvapujúci. Nadácia sa tak rozhodla z niekoľkých dôvodov. Keď v roku 1993 vznikla, bola súčasťou Sorosovho filantropického impéria a medzinárodnej siete pôsobiacej v strednej a východnej Európe (ako SCCA – Soros Center for Contemporary Art). Už od svojho vzniku sa zamerala výhradne na súčasné umenie a jeho teoretickú reflexiu, pričom za prvých desať rokov existencie podporila projekty v celkovej výške vyše 68 miliónov korún. Odstúpenie Georga Sorosa z pozície donora sa ekonomicky prejavilo na ďalšej štruktúre programov Nadácie. Na počesť desiateho výročia sa preto jej predstavitelia rozhodli zorganizovať aukciu súčasného umenia a osloviť spolupracujúcich výtvarníkov, sympatizantov, úspešných aj neúspešných žiadateľov o podporu, aby venovali svoje dielo na predaj (finančný výťažok sa mal vrátiť späť do umeleckej obce). Zámerom však nebolo saturovať chudobný grantový rozpočet, ale v súlade s nadačnou misiou – „mission for contemporary“ podporiť životaschopnosť súčasného umenia, takpovediac pomôcť mu na trh. A to bol zas dôvod, prečo komerčná firma pristúpila na inak nie celkom lukratívnu spoluprácu, pretože išlo o viac než len samotný predaj – mal vzniknúť precedens. Výsledkom bol katalóg, na ktorom s Nadáciou spolupracovalo 61 umelcov, a ktorý mal 115 položiek. Zaradenie súčasného umenia do aukčného kolobehu bolo pre slovenské umenie zásad- né, pretože aj keď sa predaj umenia uskutočňuje predovšetkým cez galérie a sprostredkovateľov, práve aukcie sú tým majákom, ktorý signalizuje „ako sa veci majú“. Dnes (2009) sa koná niekoľko špecializovaných aukcií súčasného umenia do roka! SOGA poriada jarnú a jesennú aukciu, Nadácia pokračuje v zabehnutom termíne a tiež pripravuje jesennú aukciu. Pridala sa aj nová aukčná spoločnosť Woxart – nástupca Art.sk, ktorá bola personálne „akoby“ pokračovateľom spoločnosti
1.A spolupracujúcej na prvej aukcii.
PRVÁ AUKCIA A JEJ PRECEDENSY
Možno povedať, že prvá aukcia dopadla dobre, predaných bolo 59 diel (56,6 %) v celkovej hodnote takmer 700 tisíc korún. No precedens nebol ani tak vo výslednej sume, ako v potvrdení, že súčasné umenie sa predáva. V prvom katalógu (41. Mimoriadna aukcia 2003) sa ocitlo niekoľko mien a diel a uskutočnilo niekoľko predajov, ktoré akoby naznačili, ako to pôjde alebo nepôjde ďalej. Účasť na prvej aukcii bola v mnohom odlišná od neskorších pokračovaní, čo spôsobilo práve tesné nadviazanie na Nadačnú výzvu o podporu. Paradoxne prispeli skôr tí umelci, ktorých nadácia priveľmi nepodporovala. Záber tiež ovplyvnil súčasný okruh spolupracovníkov, ktorý bol v mnohom odlišný od generácie 90. rokov, ktorú práve aktivity SCCA „urobili“; z tzv. sorosových detí do kolekcie prispel iba Roman Ondák, ktorý sa medzičasom stal najúspešnejším slovenským umelcom na medzinárodnej scéne. Ďalšou premiérou bola účasť Slovenskej národnej galérie na aukcii 1 . Aj keď bola túto skutočnosť spájaná s personálnym zázemím aukcie, výsledok je dôkazom prezieravého rozhodnutia. A predovšetkým sa stalo zvykom, že na aukciách začali nakupovať zástupcovia zbierok (štátnych i súkromných), pretože anonymita aukčného nákupu im zaručila často lepšie ekonomické podmienky než priame rokovanie s umelcom, ktorý vedel, koho zastupujú. Môžeme predpokladať, že kúpa Moravčíkovej inštalácie alebo objektov Pavly Scerankovej (Aukcia 2005) 2 súvisela so zbierkou, a nie ambíciami dotvoriť si interiér. Z dnešného pohľadu sa vzhľadom na kvalitu objektov, autorov a cenu javí toto rozhodnutie ako prezieravé. Na prvej aukcii sa ocitli aj diela autorov, s ktorými sa dnes na slovenskom trhu nestretneme –napr. diela Otisa Lauberta alebo Romana Ondáka. Úspešnosť spoloč- ného postupu potvrdila ďalšia spolupráci medzi spoločnosťou SOGA a N-CSU (50. mimoriadna aukcia súčasného slovenského umenia 2004). Tentokrát bolo predložených 186 položiek, umelci už diela do aukcie nevenovali a na benefičné účely išla iba paritná časť zisku. Nárast položiek a dlhý úvod riaditeľa spoločnosti Jána Abelovského potvrdil asi lepšie než čokoľvek iné úspešnosť aukcie a vôľu pokračovať. Na 50. aukcii sa napríklad ukázalo, že mnohí autori, ktorí sú vysoko cenení v umeleckých kruhoch, ešte nemajú razanciu presadiť sa aj v komerčnej sfére; napr. sa nepredal veľkorozmerný Daniel Fischer za pomerne nízku cenu (v porovnaní s galerijnými nákupmi) ani raritná a kvalitná maľba od Anny Daučíkovej alebo viacero malieb a objektov od Stana Filka. Naopak aukcie poukázali na iných umelcov, ktorí boli utiahnutí a na scéne nevystupovali, z ktorých sa zrazu stali predajné istoty ako napr. Róbert Bielik alebo Pavol Megyesi. Výsledkom každopádne bolo (a to sa možno ani samotným aktérom aukcií vtedy tak nejavilo), že súčasné umenie zrazu bolo na trhu.
MNOHO PSOV – ZAJACOVA SMRŤ ALEBO VIAC HLÁV – VIAC ROZUMU?
K potvrdeniu životaschopnosti súčasného umenia došlo hneď nasledujúci rok (2005), kedy boli ohlásené tri aukcie súčasného umenia. Aukčná spoločnosť SOGA dokázala otvoriť priestor pre kontakt dovtedy dvoch nekomunikujúcich svetov: obchodu, umeleckého zberateľstva so „živým umením“, jeho tvorcami, kurátormi a kritikmi – a usporiadala aukciu postavenú na čisto štandardných obchodných základoch (viď katalóg). Išlo o to vyskúšať úspešnosť aukcie ekonomicky, a nie ako investíciu „do perspektívneho klienta“. Kolekcia bola zamýšľaná ako vyvážená ponuka medzi starším a radikálnym novým. Iný prístup naznačovala už obálka katalógu, predchádzajúce aukcie mali na obálke výrazný, zjavne súčasný grafický motív (2003 – Rasťo Podoba, 2004 – Martin Sedlák) no pre prvú komerčnú aukciu SOGA zvolila detail diela Milana Paštéku. Na aukcii bodovala „telovka“ Ruda Filu, drobné maľby nastupujúcej maliarskej generácie (vtedy vyvolávané za cenu v rozmedzí od 5 do 10 tis. korún), ale aj prekvapivo dražený (aj keď stále lacný) vynikajúci obraz od Cyrila Blaža (Večer 2., vydražené z 8 na 20 tis. korún). Naopak veľmi dobré dielo Petra Bartoša, súbor viacerých menších formátov zo 70. rokov si vtedy kupcu nenašiel, čo sa však v posledných rokoch zmenilo. Takisto nebol záujem o Júliusa Kollera, v ponuke boli tri diela zo 60. rokoch, o ktoré by dnes bola tisícová bitka (v eurách). Z celkového objemu 148 položiek sa väčšina predala a predpoklad a ambície aukčnej spoločnosti sa potvrdili. K dnešnému dňu SOGA pripravila desať aukcií (a katalógov) s priemerným zastúpením 160 položiek, čo znamená takmer 1600 diel súčasného umenia vystavených/preverených trhom.
Ďalšou aukciou v „súťaži“ zostala aukcia organizovaná N-CSU. Nadácia nadviazala spoluprácu so Sotheby’s Austria a na čas roz- vírila domáce vody. Keďže vždy deklarovala edukačný rozmer aukcie, teda ambíciu presadzovať do povedomia umenie a nie komerciu, prispôsobila tejto filozofii ako kolekciu, tak aj formáty ostatných výstupov: plnofarebný katalóg so stručným umeleckohistorickým hodnotením autora, inštaláciu aukčnej ponuky ako výstavy súčasného umenia, plnú profesionálnu mediálnu podporu. Na takto nastúpenej ceste potom pokračovala Nadácia každú ďalšiu jeseň (2006, 2007, 2008, 2009) a do kolekcie boli vždy zaradené aj mediálne odlišné, zdanlivo nepredajné diela ako video, inštalácie, koncepty – napriklad Havrillove filmy (predané do etablovenej zbierky) z ponuky v roku 2007 alebo tohtoročné veľmi kvalitné zastúpenie XYZ.
Tretia spoločnosť, ktorá začala poriadať aukcie súčasného umenia (2004) bola Art. sk, ktorá pod názvom Woxart pokračuje dodnes. Jej aukčná ponuka je najobjemnejšia, akoby do seba absorbovala zoznamy dražených a ponúknutých autorov zo spoločnosti SOGA i N-CSU/Sotheby’s. Vo výsledku sa množstvo diel a viac-položkové zastúpenie jedného autora nakoniec ukázalo ako nevhodná stratégia pre spoločnosť, ktorá nemá na scéne vybudované zázemie – predsa len SOGA je etablovaným aukčným domom a Nadácia pôsobí na scéne od roku 1993, okrem toho stavia na prestíži vyplývajúcejzo spolupráce s etablovanou firmou – Sotheby’s. Ich prínos je v skladbe katalógu, dopl- neného o informáciu, kde boli predložené diela vystavené/publikované.
ZA „ČIAROU“
Slovenské súčasné umenie sa okrem Slovenska predáva aj v Čechách. Jediný aukčný dom, ktorý má tematizovanú ponuku slovenského umenia, je Woxart (pôvodne Art. sk/Art.cz), aj keď v skutočnosti predstavuje slovenské umenie iba zlomok v jeho ponuke. Tá je pomerne kvalitná – v sekciách venovaným slovenskému umeniu neponúkajú predajných ‘béčkových’, autorov ako napríklad Daniel Bidelnica, Tibor Bártfay alebo FeroLipták. Na prvej aukcii boli zastúpené diela umelcov strednej generácie, teda výber bol jednoznačne zameraný na etablovaných autorov. Vydražených 60 % položiek asi zostavovateľov nepresvedčil, pretože na nasledujúcej aukcii bol vo výbere zrejmý posun smerom k mladej generácii. Zmena pravdepodobne nastala pod vplyvom slovenského trhu, kde sa práve v tom čase začalo obchodovať aj s prácami mladých autorov. Spravidla sa z ponuky vydražia iba najznámejšie a najlepšie kusy ako napr. v medzinárodnom kontexte etablované diela Márie Bartuszovej, Rudo Sikora za obvykle síce slušnú, ale stále rozvoja schopnú cenu. Taktika ponuky na aukciách slovenského súčasného umenia je pomerne jednoduchá – obsahuje niekoľko diel, výber ktorých vychádza z predchádzajúceho úspechu, alebo reaguje na situáciuna slovenskom trhu. Najdrahším vydraženým dielom súčasného slovenského umenia v Čechách bola socha Jozefa Jankoviča (700 tis. českých korún), no skôr než o precitnutie českého trhu išlo o reakciu na predaj jeho diela porovnateľnej kvality za milión korún spoločnosťou SOGA rok predtým (2007). Jankovič sa tak stal najdrahším predaným žijúcim slovenským umelcom.
2009
V tomto roku sa odohrajú 4 aukcie súčasného slovenského umenia – dve organizuje spoločnosť SOGA, jednu N-CSU/Sotheby’s a jednu Woxart. Dňa 27. októbra bude dražených 170 položiek z kolekcie SOGY a deň na to 84 položiek z kolekcie N-CSU/ Sotheby’s. Aukcia spoločnosti Woxart je pripravená na november. Pre súčasnú scénu je určite konanie troch aukcií, a teda zhromaždenie takmer 400 položiek v rovnakom čase – a sčasti aj na jednej ulici – prínosom a prubierskym kameňom o to viac, že v rámci možností októbrové akcie aspoň symbo-licky spolupracovali, čo dokazuje výmena a predaj oboch katalógov na každej z nich. Uzávierka tohto textu bola stanovená na termín pred samotnými aukciami, preto sa im nevenujem.
Obsah časti Za „čiarou“ bude v rozšírenej verzii publikovaný v Bulletine Moravskej galérie v Brne v decembri 2009.
Poznámky:
1. SNG zakúpila objekt Marka Blaža, model k site specific inštalácii z roku 1993 za vyvolávaciu cenu (20 tis. korún); dve inštalácie od Sáry Perneckej Tušenie gentiky z roku 1997 (spolu za 30 tis. korún) a sériu objektov od dvojice Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová z roku 2003 (spolu za 31 tis. korún). Väčšina akvizícií je súčasťou (ne)stálych expozícií alebo inak vystavovaných.
2. Michal Moravčík: Kvety. 2002 (25 tis. korún) dnes v zbierke SNG. Štyri diela Pavly Scerankovej z roku 2004: Lak na vlasy Gerhard Richter; Bill Viola Socks; Samodržné pančušky Cindy Sherman; Samolepiace bločky Hanne Darboven (spolu za 8,5 tis. korún) sú dnes tiež v súkromnej zbierke.
Licitátorka Aukčnej spoločnosti SOGA, Nina Gažovičová, 88. aukcia súčasného umenia, november 2009, foto: archív SOGY.
Dva pohľady do inštalácie Aukcie súčasného slovenského umenia N-CSU/Sotheby‘s v Galérii Zoya v Bratislave, november 2009, foto: archív N-CSU.
Alexandra Kusá je kurátorka a teoretička výtvarného umenia.