Výstava pod názvom Samota predstavila práce štyroch autorov, ktoré sa zaoberajú pocitom samoty. Bolo v nej cítiť dobrovoľné outsiderstvo každého z tvorcov: či už v zmysle exilu na vidiek alebo ojedinelosti tvorby, ktorá nenachádza na slovenskej scéne vzor ani pokračovateľov. Samota je pre všetkých štyroch tvorcov synonymom sústredenia sa na vlastnú tvorbu.
Martin Derner vystavil objekty-knihy. Niektoré pracujú s vtipom a manipuláciou s významom, v After Koller II. Aproprioval dielo Júliusa Kollera – vyryl do knihy výkričník, vizuálne odhaľujúc vrstvy jej vnútorného obsahu.
Rastislav Podoba vystavil svoje staršie maľby Predpotopné pramene a Pozorovateľ, v ktorých je určitý náznak melanchólie, v zmysle maliarskej témy. Na obrazoch vidíme torzo jeho tela so štetcom a paletou (maliar pri plátnach – návrat ako do starých čias plenéru!). Melanchólii maliarskych diel v jednom priestore konkuruje historická melanchólia vojnovej lode od Martina Piačeka s názvom Csuka. Stolársky model reálnej lode, ktorá patrila medzi riečne hliadkovacie člny vojnových lodí Rakúsko-uhorského námorníctva. Piaček s vytrvalosťou malého chlapca pri realizovaní svojich diel dohľadáva historické pramene.
O generáciu starší Otis Laubert vystavil nové diela z roku 2009. Jeho nástenná inštalácia Základ slova sa pohráva s koreňom slova „SÁM“ a jeho sufixami, ktoré vytvárajú celkom iné významy. Laubertove ostatné diela majú v sebe zakódovaný vtip. Napríklad v inštalácii výjavu Golgoty a samotného Krista na kríži s názvom Tí lotri ma predsa opustili, či v zdobenom eklektickom, elektrickom kresle využívajúcom princíp podlahového vykurovania.
K niekoľkokrát zmienenej melanchólii či samote: všetkých autorov spája určitá chlapčenská hravosť a výtvarná vyspelosť. To v tomto spojení robí výstavu príťažlivou.
Pohľad do výstavy, zľava: Martin Piaček, Csuka, Martin Derner, After Koller II, Otis Laubert, Základ slova Samota, foto: Marko Horban.
Otis Laubert, Kreslo, foto: Marko Horban.
Ivana Moncoľová
