Mestská galéria v Rimavskej Sobote je jednou z mála slovenských „malých“ galérií s premyslenou dramaturgiou. Uskutočnil sa tu rad výstav zameraných na súčasnú maľbu, takže štart bienále je logickým vyústením orientácie na výskum tohto média. Bienále maľby? v roku 2007 s otáznikom v názve naznačovalo istú sebakritiku. Sústredilo sa na špecifické fenomény maľby vyrastajúce z jej tradičného chápania hľadaním väzieb medzi osobitosťou – rukopisom – individualitou. Aké otázniky súčasnej maľby a jej interpretácie hľadá druhé bienále? Projekt je otvorený nielen maľbe, ale iným obrazovým médiám a konceptom. Výstavu, ktorá sa pýta na existenciu a podoby geometrie a abstrakcie s podnázvom Vzor – Geometria – Šifra – Sieť pripravili Gabriela Garlatyová a Lucia Stachová. Kurátorský nápad, pohľad na geometriu v súčasnom obraze, sa nezameriava na objasnenie súvislostí vzniku a chronologický prehľad v umení 20. a 21. storočia, ale „… je výstavou obrazov umelcov, ktorí výtvarným jazykom vystihujú súčasný svet ako miesto sietí, prekrývania rôznych realít a ponúkajú vízie a pohľady naň cez vlastné vzory a šifry – a ktoré používajú jazyk geometrie“ (z textu kurátoriek).
Výstava sa pohybuje v súradniciach: vzor – ako návrat k archetypálnej podstate geometrie z pravekého a starovekého umenia (Petr Kvíčala aplikujúci ornament v maľbe), tiež predloha, geometria – veda, poznanie, matematika, šifra – špecifický kód čítania obrazu sveta (otázniky Júliusa Kollera, pyramídy Rudolfa Sikoru, vízie Stana Filka, labyrinty Štefana Balázsa) a sieť, ku ktorej je zbytočné pripomínať šírku aktuálnych významov. Nájdeme tu porovnanie Bartuszových sekundových malieb (1988) s Frešovými gestickými maľbami mopom. Alebo susedstvá Vasilkových návrhov na múzeum súčasného umenia a pôdorysných malieb bytov Monogramistu T. D. či expresívnych konštruktivistických sietí Jána Triašku. Výber sa zameral na 17 slovenských a českých autorov (Martin Sedlák, Emőke Vargová, Zdeněk Macháček, Pavel Rudolf a ďalší). Z českých autorov spomeniem víťaza Ceny kritikov za mladú maľbu 2009 Evžena Šimeru pracujúceho bez štetca autorskou technikou tzv. New Dripping a koncepty Jiřího Valocha. Marek Kvetán digitálnou manipuláciou vytvoril z reprodukcie maľovaného zátišia nové abstraktné skutočnosti, de facto nimi neguje technologické kvality maľby. Ide teda len o Bienále maľby?
Jiří Valoch, Čtverec, obdélník, trojuhelník, kruh, 2009, plátno fólia, 69,5 x 50 cm (4-krát), Martin Sedlák, 50×32, 2008, linorez, 195 x 117 cm. Foto: Archív galérie.
Vladimíra Büngerová
