Výstava koncepčne vychádza z predchádzajúcich medzinárodných projektov Public District (1999) a Public Dreams (2003). Ich spoločným zámerom je snaha galérie a Fakulty umění a designu UJEP reflektovať historické, sociálne, ekologické a kultúrne špecifiká lokálnej atmosféry. Výskumný projekt The Art of Urban Intervention (2009–2011), podporovaný programom EÚ Culture 2000, zahŕňa aktivity siete galérií, univerzít i umeleckých centier v rôznych častiach Európy. Každá inštitúcia kultivuje projekt vo svojom vlastnom sociálnom kontexte a tak sa tvorí akýsi vyšší systém kooperácie orgánov verejnej správy a umeleckých i vzdelávacích centier s cieľom vzájomne posilniť obe často odťažité sféry.
Výstava predstavuje už takmer legendárne mená európskej scény konca 20. storočia. Poctivý kurátorský prieskum je evidentný vo výbere diel naprieč časovým spektrom, politickým pozadím i umeleckým tvaroslovím. U Jiřího Černického sa vraciame do 90. rokov, kedy sa pokúsil vytvoriť na obrovských plátoch papiera Najväčšiu grafikuna svete prostredníctvom odtlačkov rýpadla z povrchovej bane. V konfrontácii s týmto projektom silne rezonuje súčasnejší public-artový projekt dvojice grafikov Müllera a Friča. Angažovanými veľkoformátovými plagátmi artikulujú otázku prekročenia ťažobných limitov už nielen ako politicko-ekonomickú, ale predovšetkým ekologicko-etickú voľbu. Fatálne pocity industriálnej dezilúzie Severných Čiech aspoň čiastočne potlačili jemne utopické projekty berlínskej architektonickej skupiny Raumlabor. Jej nafukovacie stavby dočasne vypĺňajú pomyselné prázdné miesto súčasnej architektúry, ale eliminujú štandardné ekonomické i priestorové problémy. Hravý potenciál projektu spočíva v možnosti kreatívneho spolu-zdieľania (dreveného kresla), ktoré si divák podľa návodu zostrojí a napokon odnesie so sebou. Kultúra životného štýlu a angažovaný dizajn sa tak pretavujú do sociálnych aspektov súčasnej umeleckej produkcie.
Pokus o rekonštrukciu demonštrácie súvisiacej s pádom komunizmu v bývalej NDR vyznieva ako nadčasový gag. Nemecká umelecká skupina Reinigunsgesellschaft uchopila konkrétnu udalosť ako ready made a preniesla ju do USA. Videozáznam takmer komického zmätku prizerajúcich sa Američanov, ktorí neboli nikdy priamo konfrontovaní s totalitným režimom len potvrzuje, že fenomén kolektívnej pamäte nie je možné len tak lapidárne zabaliť a previezť za oceán ako tovar.
Výstava ako celok zohľadňuje lokálny rámec, ktorý výrazne poznamenali procesy historického vykorenenia obyvateľov a dodnes ho ovplyvňuje nekoncepčné industriálne drancovanie krajiny. Asi najväčšou výzvou projektu bolo aplikovať stratégie tzv. alternative place making na princípoch aktívneho a tolerantného spolužitia jednotlivých suburbánnych komunít. Kurátori výstavy Zdena a Michal Kolečkovi chcú v týchto ambíciách i naďalej pokračovať. Zamerajú sa na tie časti mesta, ktoré najviac zasahujú negatívne procesy medziľudskej desolidarizácie. Od mája 2010 do apríla 2011 sa v uliciach Ústí nad Labem rozohrá ďalšia plejáda public-artových projektov, ktoré sa okrem iného pokúsia posilniť pozitívny vzťah obyvateľov k tomuto miestu.
Anna Vartecká
