Na výstave Drawing as Thinking sa v priestoroch galérie Medium „v novoobjavenom” médiu kresby predstavila skupina generácie maliarov, ktorí sa vyprofilovali po roku 2000. „Ťažko posúdiť, či táto ’kresliarsky mysliaca’ výstava siedmich umelcov bola ich programovým prihlásením sa ku kresbe alebo len rekreačným únikom od vlastných výtvarných ašpirácií“ hovorí v úvode katalógu k výstave kurátorka Beata Jablonská.
Napriek tomu, že zatiaľ autori kresbu nevystavovali samostatne, vystavené diela svedčia o tom, že je pre nich médiom najbezprostrednejšieho vyjadrenia, zachytenia pocitu či nálady.
Kým v 90. rokoch bola kresba „odstrčená“ príchodom nových médií a nových výstavných možností, dnes, postupne s úzkym prepojením s maľbou, prichádza do výstavných priestorov galérií, a to v úplne nových konotáciách. V súhre s ďalšími technikami a materiálmi vchádza do priestoru ako objekt, stáva sa súčasťou konceptuálnych cyklov.
V rámci výstavy Drawing as Thinking boli prezentované rôzne prístupy ku kresbe, od malých kresliarskych záznamov až po veľkoformátové kresbové inštalácie.
Mira Gáberová prekresľuje cez farebné „kopiráky”. Symbolické, zdanlivo nesúvisiace obrazy nás vťahujú do jej intímného príbehu. Jej kresba len „dokresľuje“ to, čo nám Gáberová už niekoľko rokov predstavuje prostredníctvom svojich malieb a videí.
Maija Laurinen žije a tvorí striedavo na Slovensku a vo Fínsku, čo je v jej dielach čitateľné. V línii dlhého horizontu nachádzame belosť, vzdušnosť a neuchopiteľnosť jej sveta.
Monika Pascoe Mikyšková spája kresbu s maľbou. Farebné príbehy skladá z rastlín, postáv, vystrihnutých obrázkov z kníh. Kresbu premaľúva, inde odkrýva vyškriabaním.
Juliana Mrvová „maliarka kvetín“ zostáva tematicky neúprosná aj v médiu kresby. Jej kresba tušom nám ponúka náčrty pukov, okvetia, či blizien.
Rastislav Sedlačík maľuje a kreslí priestory. Exteriéry v okolí strohých budov, technicky chladných, jemne však sprestrených farebným detailom závory, autobusovej búdky či farebnej brány.
Andrea Bartošová kreslí diery. Technikou akrylu na papieri vytvára čierny priestor, v ktorom nachádzame spleť siločiar a súradníc. Jej kresby sú pochmúrne, geometrické, ničím nepripomínajúce jej maliarsku tvorbu.
Michal Czinege vytvára inštaláciu určitej mentálnej krajiny, ktorá je zložená z fragmentov spomienok. Krajiny veľkých inštalácií či malieb majú svoje predobrazy v skicároch, tak často využívaných pri tvorbe viacerých výtvarníkov.
Je otázne, či na tomto mieste môžeme vyratúvanie výtvarníkov, experimentujúcich aj s týmto „priamočiarym“ médiom zastaviť.
Mira Gáberová, SAD, 2005-2010, kopirová kresba na papieri, 44×63 cm, foto: Archív autorky.
Karmen Koutná
