Priestory Nitrianskeho bunkra od 25. februára ožili v rámci projektu Galéria mladých kurátorov sériou videoprojekcií od umeleckého dua s pseudonymom Majolenka.
Majolenkou je dvojica študentiek z Katedry intermédií a multimédií na VŠVU v Bratislave. Maja Štefančíková a Lenka Klimešová spolupracovali na prvom projekte v talianskom Trente už minulý rok. Nasledoval projekt Kontajnery umenia v Brne a vidina tretieho spoločného projektu sa sformovala pri návštevách chátrajúceho amfiteátra na Búdkovej ulici.
V nosnom videu sa striedajú zábery na zhorené pódium, panoramatický výhľad na Bratislavu, zabudnutý hmatník z elektrickej gitary, nápis na stene, chýbajúce sedačky a iné nostalgické obrazy, spredmetňujúce históriu tohto miesta. Video je doplnené titulkami, ktoré rozprávajú smutný príbeh amfiteátra ,,Pánové můj osud mně čeká“, a zároveň akoby aj prezentovali názor samotných autoriek ,,To, čo sa mi tu najviac páčilo, rýchlo mizne.“
Majolenka vytvára záznam času, ktorý je znovuzrodený v súčasnosti. Popri čiastočnom dokumentovaní histórie tak vzniká nové dielo s autentickým nádychom. Tento ,,zvláštny typ pomníka“ môžeme považovať za upozornenie na aktuálny problém búrania starých budov a kultúrnych pamiatok.
Počas výstavy sa diváci mohli vlastnoručne preklikať diapozitívmi vytvorenými z nájdených 35 mm filmov. Filmy premietnuté na stenu boli síce poznačené požiarom a nepriazňou počasia, no o to viac upútali nonšalantnou ošarpanosťou a zanedbanou estetikou. Na konci projekcie sa nachádzal jediný nezničený pozitív s titulkou: „Pretiahnem ho a bude rád.“ Titulka s dvojzmyselným významom chcela oživiť nielen divákovu predstavivosť, ale predovšetkým vrátiť život zničenému filmu.
Videoprojekcie v ďalšej miestnosti kontrastovali s hlavnou časťou svojou intímnou mierkou, pričom sa premietalo napríklad aj na potrubia bunkra.
Svojím gendrovým ladením sa vymykala projekcia „Prehrajte si nás!“. Autorky tu predstavili film Tootsie, ktorý bol prvým filmom, kde bol muž prezlečený za ženu. ,,Starý filmový materiál je oživený a filtrovaný doslova cez telá autoriek.“ Obraz bol premietaný cez detskú premietačku. Tá mala slúžiť ako metafora situácie žien uväznených vo svojej mladosti a nezrelosti.
Maja Štefančíková – Lenka Klimešová, Play the Role, videoinštalácia, 3:24, 2009.
Simona Krovinová
