Je dobré, ak je súčasné umenie kritické aj k novým prevládajúcim formám diskurzu o ňom samotnom. Projektom Factory, v ktorom košickí autori maľovali priamo na stenu galérie, Východoslovenská galéria otvorila svoj historický priestor súčasnému umeniu s cieľom ponúknuť platformu nielen pre jeho vystavovanie, ale aj produkciu. A22 je skratkou ulice, na prvý pohľad označuje len priestor. Ale spôsob, akým to robí, hovorí hlavne o čase – dnes, tu a teraz. A22 má byť „skratkou“ rovno do samotného centra aktuálneho diania v súčasnom umení. Tento marketingový jazyk je v koncepcii galérie podporený dôrazom na apolitickosť, čo v prípade vystavovania súčasného umenia nebude jednoduché.
Hneď zopár vystavujúcich autorov naráža na príliš zúžené chápanie súčasnosti. Či už je to plošná krajinomaľba Čas kvitnutia repky Petra Králika, ktorá do galérie prináša inú aktualitu, cyklický čas periférie alebo naratívny výskum minulosti Jarky Džuppovej Tristoročný dub situovaný do omietky barokovej budovy, kde sa Džuppová provokatívne pýta na schopnosť súčasnosti vnímať minulosť. Je to však práve analytická geometria v diele Jána Vasilka Návrh na Múzeum súčasného umenia, ktorá kriticky prekračuje práve sformovaný inštitucionálny rámec. Núti nás pýtať sa, či otvorenie A22 nie je len marketingovým ťahom. To, či galéria aj bez stáleho tímu bude schopná podporiť aktuálne umenie, ukáže čas. Aj keď to znie dosť nemarketingovo a anachronicky.
Ján Vasilko, návrh na Múzeum súčasného umenia pre Košice 2013, verzia číslo 30, akryl na stene 3,5×14 m, 2010, foto: Ivana Komanická.
Ivana Komanická
