Neziskový výstavný priestor Gum Studio, založený kolektívom mladých umelcov (Helena Hladilová, Namsal Siedlecki, James Harris) v Carrare v októbri 2008, pozval Andreu Štekrovú kurátorovať paralelnú výstavu k Bienále sochy 2010. Zatiaľ čo sa bienále v kurátorskej koncepcii Fabia Cavalluciho zaoberá otázkou toho, čo sa dnes môže považovať za monument určený pre verejný priestor, skupinová výstava Transfer of Location naopak ponúka rôzne spôsoby reagovania na priestor a nesnaží sa byť röntgenovou snímkou českej súčasnej umeleckej scény. Výstava predstavila sgrafitový obraz socialistického paneláku, ktorý Veronika Neumanová vytvorila priamo do steny, zvukovú inštaláciu Róberta Vlasáka, kolesá vlaku a kubus Tomáša Džadoňa, ktorého fasády panelákov zo šesťdesiatych rokov nás vrátia k dešifrovaniu kódovania komunistickej ideológie. V skutočnosti však ide o východiskový bod pre širšiu reflexiu o vplyve kolektívnej pamäte na interpretáciu vecí. Diela Petra Demeka, minimalistické objekty vsadené do skutočnosti ako „každodenné javy”, fotografie Aleša Čermáka rôznorodo rozmiestnené v prázdnych priestoroch, diela Jána Krtičku – slovami nahradené vysvetlenia posledných diel. Objekt, na ktorý odkazujú, pozostáva zo štyroch prázdnych hárkov papiera, popisujúc situácie, kde význam závisí od kontextu a od narácie, prostredníctvom ktorej sú šírené. Tvorba mladej generácie je kontextualizovaná prítomnosťou generácie predchádzajúcej, reprezentovanej Jiřím Kovandom. Preslávil sa svojimi fotografiami neviditeľných performancií vo verejných priestoroch, ktorými koncom 70. rokov renovoval fotografickú dokumentáciu v zmysle sociálnej skulptúry a happeningu. V tomto prípade jeho inštalácia so špagátom, ktorý vymedzuje priestor na akýsi „zriedený” múr, ako aj sled ďalších nedávnych akcií v rôznych európskych múzeách dokazuje Kovandov neustály záujem o prienik privátnej a verejnej dimenzie so zámerom o vytvorenie novej identity pre obe z nich.
Robert Vlasák, Conveyor, 2010, rôzne rozmery, foto: Rudolf Pláž.
Lorenzo Bruni
