Lucia Dovičáková patrí k výrazným predstaviteľkám silnej generácie mladých košických výtvarníkov nastupujúcich na scénu v polovici prvého desaťročia nového milénia. V košických Kasárňach/Kulturparku nedávno predstavila výber najnovších malieb a akvarelov na výstave Pandorine hry, ktorej kurátorkou bola Gabriela Kisová.
Lucia Dovičáková má schopnosť vytvárať z naoko bežných, každodenných situácií bizarné a surreálne výjavy okorenené pikantnou zmesou irónie a čierneho humoru. S ľahkosťou a bez pátosu demaskuje spoločenské tabu, pokryteckú morálku, hlúpe zákazy a pravidlá – či potláčanie prirodzenej ženskej sexuality na úkor jej komercionalizácie. Zjavná provokatívnosť tu však nie je prvoplánová. Autorka je vo svojej tvorbe mimoriadne úprimná a šokovaní sa môžu cítiť tí, ktorí na podobnú otvorenosť nie sú zvyknutí, prípadne ju vedome či podvedome potláčajú.
Hrdinky Dovičákovej obrazov sú najmä ženy. Často používa autoportrét, pomocou ktorého vyjadruje osobnú skúsenosť a predchádza zovšeobecňovaniu. V nových dielach však nájdeme aj postavy z histórie, antickej mytológie či literatúry: čínsku cisárovnú so suitou palácových psíkov, bohyňu lovu Dianu so psom na „vodítku“ z vrkočov, Sissi sediacu dolu hlavou na koni. Svet je tu otočený naruby, starosvetské interiéry a odevy, ale aj subtílna technika akvarelu ostro kontrastujú so spracovanými témami a znepokojujúcou atmosférou. Nachádzame tu rôzne symboly a metafory, najvýraznejšie z nich sú tie, ktoré odkazujú na sexualitu (autorka ich označuje ako „Freudizmy“): kabelky, dlhé nechty alebo červené lodičky. Dôležitou súčasťou Dovičákovej tvorby je humor pracujúci s jednoduchou, no trefnou pointou. Napríklad maľba Svokrine jazyky zobrazuje staršiu ženu, ktorej z úst trčí izbová rastlina Sansevieria, ľudovo známa ako Svokrin jazyk.
Podobne ako Pandora je aj Lucia Dovičáková veľmi zvedavá žena, ktorá hrá s divákom svoju hru. Ten, kto je dostatočne otvorený, nájde pomyselných démonov spoločnosti zobrazených v novom svetle.
Lucia Dovičáková, Jazdkyňa Sissi, 2010, tuš, 40,6×29,7 cm, foto: archív autorky.
Omar Mirza
