Tému júnovej výstavy v bratislavskej mestskej Galérii Cypriána Majerníka exponovala jej kurátorka Zuzana Štefková už priamo do názvu – a to prostredníctvom freudovského termínu Unheimliche – niečoho „hrozivo neznámeho, ktorého znepokojujúca moc vychádza práve zo skutočnosti, že je odvrátenou stranou dôverne známeho“. Kurátorská koncepcia bola naplnená vybranými dielami trojice umelcov súčasnej českej scény – Josefa Bolfa, Evy Koťátkovej a Richarda Wiesnera.
Tvorbu Josefa Bolfa reprezentovala séria menších obrazov z jeho aktuálnej maliarsko-technologickej kapitoly čiernych preškrabávaných plátien s „neutešenými námetmi“ vchodov, východov a latentne intenzívnou atmosférou potreby odchádzania či unikania (Vchod do metra, Dveře na balkon, Cesta ven, Chodba, Exit, atď). Eva Koťátková, pracujúca v intenciách konceptu, performancie a sochárstva, bola predstavená dvojicou videí – záznamov jej dobrovoľného „domáceho“ uväzňovania sa (Roh a Podlaha – Za mezi nad pod v /Pokoj/), ktoré boli doplnené výberovou kolekciou kresebných návrhov a fotografií už realizovaných objektov (Člověk ve stole hlavou dolů, alebo Já s kabátem a kamerou, Konstrukce na dívání se do oken), patriacich do autorkinho kontinuálneho výskumu pravidiel, rituálov, stereotypov či izolácie. Tretí zo „znepokojujúcich“ autorov, konceptualista Richard Wiesner, intervenoval do celej výstavy reprodukciami „nájdených útržkov reality“ – anonymnými odkazmi, ktoré pozbieral v okolí svojho pražského bydliska (Ateisti mor světa). Umelec našiel a dal vystaviť aj domácky šikovne vyrobenú činku (Bubny, Nalezeno na místě bývalé dělnické ubytovny) a koncipoval tu málo zrozumiteľnú inštaláciu Nákupní seznam.
Výstava Unheimliche nám predstavila diela umelcov s nespornými kvalitami, ktorí na Slovensku doteraz nevystavovali, celkový dojem z nej však nebol jednoznačne pozitívny. Možno je dôvodom bytovokobercový vzhľad hostiteľskej galérie – alebo to, že niektoré diela opísané v inak stručnej tlačovej správe vystavené neboli.
Pohlaď do výstavy Unheimliche, 2010, foto: archív galérie.
Silvia Čúzyová
