GIANCARLO POLITI: Čím sa Bukureštské bienále odlišuje od množstva bienále prebiehajúcich po celom svete a čo je pre neho charakteristické?
Felix Vogel: Zdá sa mi, že termín „bienále” skôr zahmlieva ako definuje istú formu výstavy. Čo sa týka hojnosti bienále, prebieha tu istá asimilácia, pričom sa niekedy stáva, že nie je možné rozoznať lokálny kontext, teda jediný rozlišovací prvok bienále. Človek sa cíti skoro ako jeden z hrdinov postmodernej literatúry, ktorý nikdy nevie, v akom meste práve je, keďže vždy prespáva v hoteloch tej istej siete. Namiesto toho, aby som sa snažil prispôsobiť „globálnym trendom“ alebo iným bienále, sústredil som sa na lokálny kontext. Nemám však na mysli lokálne umenie alebo stimuláciu nacionalizmu. Ide o bližší pohľad na mestské a politické fakty, nezameniteľné situácie, ktoré sa nedajú preniesť z miesta na miesto. Z tohto hľadiska má bienále dôležitú métu – a ja dúfam, že sa nám ju v Bukurešti podarí dosiahnuť.
GP: Medzi vystavujúcimi umelcami je len päť Rumunov; prečo má hostiteľská krajina také malé zastúpenie?
FV: Je tu šesť rumunských umelcov, resp. umeleckých skupín! Výstavy sú komplexné systémy, ktoré nemôžu byť limitované otázkou národnej reprezentácie, čo je zastaralý koncept. Ja som kládol dôraz na dôležitejšie otázky, ktoré sú priamo spojené s jednotlivými umeleckými projektmi a tak nemajú reprezentačný rozmer. Preto som sa snažil vytvoriť výstavu, ktorej diela nebudú reprezentovať alebo ilustrovať nejaké idey namiesto toho, aby bola skôr otvorenou štruktúrou.
GP: Ako sa tohtoročné Bukureštské bienále odlišuje od predchádzajúcich ročníkov?
FV: Tohtoročná výstava pokračuje v predchádzajúcom smerovaní a zvýrazňuje mnohé aspekty prítomné na minulých ročníkoch: výrazné prepojenie na mesto Bukurešť a jeho rôzne komunity, idea vytvorenia platformy pre lokálnych umelcov, ale zároveň i výmena skúseností s medzinárodnými umelcami rôznych generácií. Samozrejme, tento ročník je zreteľne odlišný od predchádzajúcich, keďže jeho konceptuálny rámec a štruktúra je iná. Štvrté Bukureštské bienále charakterizuje mnohoznačné nemecké slovo Handlung, ktoré sa nedá vo všetkých jeho významoch preložiť – je to niečo medzi akciou, aktivitou, pôsobením a participáciou, ale mohlo by to znamenať aj príbeh alebo naráciu. Výstava predstaví umelecké projekty pracujúce s priamou účasťou na akcii, participáciou, verejným priestorom, ale tiež komunitným umením, práce založené na kladení otázok, korigovaní a podvracaní histórie a dejepiseckej formy.
ZACHARY FORMWALT, In Place of Capital, 2009, farba, zvuk, 24 min., foto: archív autora.