Autor z mladej generácie umelcov, pre ktorú sa už zaužívalo pomenovanie košická scéna (patrí medzi absolventov Fakulty umení Technickej univerzity), je známy predovšetkým maliarskou tvorbou, ktorá od posledných rokov štúdia vykazuje príjemné posuny, čitateľné v nezotrvávaní v osvedčenej monochromatickej maľbe, ale aj v tematike. Hoci ju stále charakterizuje akcent dekadencie – v začiatkoch tvorby ovplyvnenej subkultúrou či pornom, konzekventnosť v zobrazovaní temných námetov mu zostáva vlastná. Aktuálne diela spodobujú hybridy ľudských tiel, monštrá, fantómy, sú odrazom ponurých stránok podvedomia, potláčaných no existujúcich podôb nášho druhého ja, či zosobnením nočnej mory. Prezrádzajú snahu inovovať register tém, no popritom radikálne nevybočiť z typickej ikonografie.
Novej kolekcii obrazov dominuje technika akvarelu, ktorá v spojitosti s ich obsahmi vytvára kontrast, keďže toto klasické médium evokuje skôr predstavy nekonfliktnej krajinky. Používanie akvarelu však podporuje autorov zámer. Rozpíjanie červeného a čierneho tušu, jediných používaných farieb (inak odkazujúcich k okultizmu, resp. satanizmu), symbolizuje neistotu, ohrozenie a ďalšie negatívne pocity, ktoré sú paralelnou, inak vizuálne ťažko transponovateľnou, súčasťou obrazov. So žánrom korešpondujú obrazy Borisa Sirku, ktoré sú (takmer) výlučne portrétmi, hoci sa vymykajú bežnému ponímaniu portrétnej tvorby. Predkladaním iných pravidiel, ktoré relativizujú pojem krásy a vytvárajú nové v zmysle „estetiky škaredosti“ totiž spochybňujú jej podstatu.
Výstava Aenima (kurátor Peter Tajkov) prezentovala Borisa Sirku ako výtvarníka viacerých médií. Predstavil na nej aj animáciu, ktorá bola tematickým pendantom akvarelov, ale neočakávane aj plastikami. Za 3D verziou aktérov z jeho obrazov sa dá čítať snaha vnímať ich v zhmotnenej podobe. Prezentované bez priamej súvislosti s obrazmi by mohli pôsobiť iba ako bizarné objekty, no ich autonómnosť najväčšmi podporuje modelácia povrchu, v ktorej autor používa rovnaký rukopis ako pri plošných médiách.
Osobitou črtou jeho súčasnej tvorby je poloha oscilujúca medzi maľbou, akvarelom a kresbou. To, že sa Boris Sirka cielene snaží prezentovať iným médiom, nielen maľbou, ktorou je v povedomí publika a trhu najviac známy, dokazuje aj netypické rozhodnutie zahrnúť do prvého autorského katalógu vý- lučne kresby, z ktorých sú mnohé prípravami ku starším maľbám. Nechýba im však majstrovstvo v technike a súčasne svojím drsným charakterom a rôznymi stupňami neukončenosti, ktoré sú pre skice prirodzené, autor otvoril aj iný pohľad na svoju tvorbu a jej skryté procesy.
BORIS SIRKA, Crowd, 2010, akryl na plátne, 140x200cm,
foto: archív autora.
Mira Sikorová
