AKO INÉ MESTÁ, aj Bratislava nabehla na populárnu vlnu a má svoje bienále súčasného umenia. Čo prináša a čím sa odlišuje táto prehliadka aktuálnej tvorby od iných podobných akcií vo svete?
Crazycurators Biennale III. okrem toho, že patrí medzi najmenšie prehliadky svojho druhu, má svoju koncepciu založenú na rovnosti umelca a kurátora. Znamená to, že každý umelec má svojho kurátora, ktorý podľa svojho tvorivého prístupu prezentuje jeho dielo.
Môžeme teda pozorovať rôzne podoby kurátorskej činnosti – od tradičnej formy, kedy kurátor predstavuje dielo, ktoré je charakteristické pre tvorbu daného autora (Matúš Lányi a jeho inštalácia a tri video-záznamy, kde autor vytvára pôdorysy kostolov v rôznych prostrediach ako futbalové ihrisko či telocvičňa – priamo na bienále je na zemi pôdorys kolínskej katedrály z ochrannej bielo-červenej pásky v zmenšenej mierke, kurátor Juraj Čarný). Cez nové prístupy umelca k téme, s ktorou dlhodobo pracuje (Mira Gáberová s kurátorkou Katarínou Slaninovou), kde autorka svoje video dala k dispozícii ako materiál pre ďalšiu prácu vybraným mladým autorom, ktorí s použitím určitých sekvencií videa vytvárajú nové diela. Gáberová ich následne prezentuje súčasne na jednej ploche a hrá sa s divákom, ktorý nie je schopný sledovať všetky videá naraz. Na bienále sa vyskytli i prezentácie prác začínajúcich autorov ako Magdaléna Kuchtová (kurátorka Lýdia Pribišová), ktorej dielo je založené na hre s nápisom na historickom monumente.
Táto forma výstavy súčasne vyzdvihuje aj popiera rolu kurátora, ako aj umelca, čo je na jednej strane zaujímavý a nekonvenčný prístup, je to však aj problematické miesto. Prehliadka stráca priestorovú koncepciu, čo spolu s výberom miest konania (Dom umenia, galérie SPACE a HIT) považujem za najväčší problém Crazycurators biennale III.
Na druhej strane je to jediná pravidelná výstava, ktorá do Bratislavy prináša najsúčasnejšie podoby vizuálneho umenia (najmä multimediálne umenie a inštalácie) a konfrontuje slovenské umenie (Lucia Dovičáková a Jozef Tušan, Martin Špirec, Magda Stanová…) s umením stredoeurópskym (Michaela Thelenová, Matej Andraž Vogorinčič, Tomasz Wendland, Michael Part…) a západoeurópskym (Oliver Laric, Edwin Deen…) či východoeurópskym (Laura Garbštienė, Mladen Bundalo…).
LUCIA DOVIČÁKOVÁ a JOZEF TUŠAN, 3. maľba, 2010, video inštalácia;
MAGDA STANOVÁ, Algorithms in Art, 2010, inštalácia.
Foto: Paťo Safko.
Vanda Sepová je kurátorka a teoretička umenia.
