Možno sa mýlim, ale slová urbánny, urbanistický, mesto a mestský už pôsobia ako akási mantra súčasnej kultúry. Samozrejme, mesto je téma nadmieru spoločensky aktuálna, viac či menej sa dotýka každého z nás a nemožno ju obchádzať, ale niekedy toho môže byť jednoducho dosť. A hlavne, nie všetko urbánne býva nevyhnutne aj kvalitné.
Výstava Jana Pfeiffera Urbanizmus paměti v bratislavskej Open Gallery však v záplave urbánneho jednoznačne uspeje. Spolu s kurátorkou Katarínou Uhlířovou predstavil tento študent ateliéru Jana Příhody pražskej AVU pohľad na mesto, ktoré má veľa chýb a ľudských nedokonalostí. Alebo skôr ukázal, ako mesto vníma človek, a ako ho môže posunúť k istej doko-
nalosti.
Takýto posun, ktorý už sám osebe obsahuje rozmer objektívnej štatistickej verifikácie, objavil Pfeiffer na obľúbených satelitných snímkoch nemenovanej spoločnosti na internete. Poukázal v nich na spontánne „vyšliapané“ skratky v parkoch a mestských trávnatých plochách, ktorých prekvapivo objavil oveľa viac v krajinách bývalého východného bloku (Zkratky, 2007). Výsledkom jeho prieskumu teda je, že urbanisti a krajinný architekti v západných krajinách mysleli na chodca viac, ako tí vo východných, a vybudovali mu čo najkratšie cesty a chodníky. Pfeiffer zároveň vstupuje priamo do priestoru mesta in situ a umiestňuje ku skratkám informačné tabule s vyčíslenými výhodami skratiek.
V ďalších vystavených prácach Pfeiffer napríklad nachádza takmer zhodné zábery s vyobrazením rovnakej sociálnej situácie na zastávke v troch mestách (Podle první, 2009), dopredu si fyzicky nacvičuje svoj pohyb po Singapúre počas jeho neskoršej návštevy (Předpoklady II, 2009), alebo náhodne konštruuje fiktívny plán mesta so zaviazanými očami (Bez kontroly, 2010). Divácky najpríťažlivejšou prácou je inštalácia čiernych lightboxov s kresbami v dokonale zatemnenom vydelenom priestore. Inštalácia v tme samozrejme nie je samoúčelná. Všetky značne neumelé pohľady a siluety známych miest vznikali totiž ako spomienky, podobne ako posledná spomínaná práca – so zaviazanými očami (Vše přichází ze tmy, 2009).
Príjemným zjednotením a vysvetlením prác Jana Pfeiffera v Open Gallery sú aj krátke, poetické kurátorské texty napísané fixkou na stene. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi vypátrať prepojenie výstavy na konkrétny mestský priestor v Bratislave, o ktorom sa hovorí v tlačovej správe. Výstava Urbanizmus paměti však, podla mňa, obstála aj bez neho.
JAN PFEIFFER, Pozorovatel, 2010, foto: archív autora.
Katarína Gatialová
