Názov samostatnej výstavy Lisi Raskin Mt. Disappointment / Vrch sklamania v losangelskej The Company odkazuje na sklamanie latentne prítomné počas dospievania, ako aj na absurdné podnikanie vojenského industriálneho komplexu. Hravo prezentované, Raskinovej ručne maľované drobné koláže ako TTR (Target Tracking Radar / Zameriavajúci radar) sú akoby náhodne prilepené na niečom, čo vyzerá ako gumový cement. Akonáhle divák prelezie otvorom v stene foyera galérie, vojde do akejsi nedokončenej konštrukcie nazvanej ADDC (Army Air Defense Command Post – Veliteľské stanovisko protivzdušnej obrany) a ohromí ho prechod od hravého k strašidelnému. Samotné usporiadanie inštalácie si vynucuje intimitu, ktorá začína ako dobrodružstvo s nevinne vyzerajúcim neupraveným otvorom, skončí však, keď si divák uvedomí, ako je blízko k potencionálne nebezpečným raketovým základniam San Gabriel Valley Nike/Hercules. Raskinovej socha v zadnej časti galérie nazvaná Machine gun / Guľomet tiež na prvý pohľad vyzerá ako hračka. Je vytvorená z bazového dreva, do ktorého sa ľahko vyrezáva – je to vhodný materiál pre začiatočníkov. Naivný šarm, ktorým socha diváka najprv odzbrojí a pritiahne bližšie (aby sa s ňou dostal v bezpečí do kontaktu) vzápätí šokuje svojím obsahom. Musíme sa pýtať, či je nedostatok zručnosti a detská afektovanosť u Raskinovej štýlom alebo kalkulovanou stratégiou kontrolovať divákov strach a vlákať ho do pasce.
Raskinovej tvorba vyzerá a pôsobí ako akýsi bohémsky bicykel vo svojej nedokonalosti, ktorá je skôr vyjadrením istého názoru ako praktickej funkcie. Nešikovnosť prevedenia výstavy, ako to poznáme u Toma Sachsa, začína vyzerať strojene. Čo sa týka jej stratégie, Raskinovej tvorba provokuje uvažovanie a možno je dôležitá v širšom sociálnom kontexte umenia ako silného socio-politického nástroja. Z hľadiska inteligentného a podnetného manipulovania materiálov a koncepcií však táto výstava neuspela.
Pohľad do výstavy LISI RASKIN Mt. Disappointment v The Company, 2010, s láskavým povolením umelkyne a galérie The Company, Los Angeles.
Mary Anna Pomonis
