V novo zrekonštruovanej bývalej parnej elektrárni získala Tatranská galéria v Poprade veľkorysý a mimoriadne atraktívny priestor na prezentáciu súčasného umenia u nás.
Za nosný titul tohtoročného výstavného plánu galérie považujeme vydarenú výstavu poľského sochára Marcina Berdyszaka (1964), ktorý je absolventom AVU v Poznani (1988) a dnes aj jej rektorom. Výstava pod názvom Za horizontom umenia v kurátorskej koncepcii Elżbiety Kościelak priniesla rad inštalácií a objektov, ktoré vznikli po roku 2001 a predstavili základné modely uvažovania autora v poslednom desaťročí. Práve v týchto industriálnych halách kultúrnej inštitúcie v podtatranskej krajine zarezonovali otázky, ktoré tak naliehavo autor nastoľuje –stav súčasnej spoločnosti v strete civilizácie, kultúry a prírody. S kritickým a ironickým nadhľadom otvára otázky stereotypov a unifikácie,absurdnostinadspotrebyakomercie, sveta imitácie, umelých sladidiel a emócií.
Príznačné pre Berdyszakovu tvorbu je používanie netradičných sochárskych materiálov, textilu, prírodného a plastického ovocia (banány, jablká, citróny), ich vône, ale aj zápachu pri procese hnitia – jeho erbovým znakom zostáva naďalej „warholovský“ banán. Na tieto momenty konzumnej spoločnosti a nadspotreby reagujú predovšetkým inštalácie, kde sú v skrinke nazhromaždené psychotropné látky a lieky, keďže psychotropiká sú najlepším „ovocím“ našej nihilistickej kultúry (Last Aid Kit, 2001), či akumulácia zoradených nákupných tašiek vo farbách poľskej zástavy so stopami po zhnilom ovocí (Konzumná revolúcia, 1999 – 2010). Posledne menovaná práca patrila k najslabším článkom výstavy, nakoľko inštalovaním popri stenách vo vyprázdnenej hale vyznela nepresvedčivo.
Berdyzsak nastavuje krivé zrkadlo aj dnešnej celkovej kríze – od biznisu bielych golierov po narušenie ekologickej rovnováhy v podobe všeobjímajúcich kancelárskych oblečkov po elektronický odpad (Estetika krízy biznisu, 2009; Error, 2008). Špecifickou a najsilnejšou stránkou výstavy bol postmoderný komentár autora ku kultovým postavám moderného umenia, kde magrittovská postava z obrazu figuruje v 3D a pozerá sa na pyramídu honosných rámov (45 rokov Syna človeka René Magritta, 2009), či trefná beuysovsky mäkká inštalácia z bežných predmetov v zimnej krajine (Kultúrny stereotyp chápania tvorby Josepha Beuysa, 2006). Berdyszakova výstava bola tak aktív- nym testom kultúry moderného umenia aj súčasnej spoločnosti.
MARCIN BERDYSZAK, Kultúrny stereotyp chápania tvorby Josepha Beuysa, 2006, inštalácia – textil a predmety každodennej potreby, variabilné rozmery, foto: archív TG Poprad.
Vladimír Beskid
