DER DRANG NACH OSTEN by

by 11. 12. 2010

Napriek tomu, že sme si v roku 2009 pripomenuli 20. výročie Nežnej revolúcie, v slovenskej verejnosti (asi aj pre vtedajšiu politickú klímu) nedošlo k intenzívnej diskusii. Možno čakala, že ju za ňu zorganizuje niekto iný. Tém na reflexiu by bolo požehnane: silnejúci nacionalizmus, vplyv turbokapitalizmu 90. rokov na súčasnosť a neoliberálne tendencie, situácia menšín, rodové otázky, práca s vlastnou minulosťou, integrácia do EÚ, kultúrne dedičstvo či finančná kríza a jej vplyv na ideu európskej solidarity. Tieto a ďalšie témy rezonovali v rámci výstavy Der Drang nach Osten, ktorá sa konala v bratislavskej galérii HIT (28. 10. – 20. 12. 2010).

Kurátor Ivan Jurica postavil na nohy zaujímavý a ambiciózny projekt, ktorého výstupom bola aj publikácia s teoretickými textami a informáciami k vystaveným prácam, jednodňové sympózium a workshop študentov VŠVU z ateliéru Ilony Németh a z inštitútu Post-Conceptual Art Practices, ktorý na Akadémii výtvarných umení vo Viedni vedie Marina Gržinić. Podtitul projektu „Paralely k postkolonializmu a kolonialite v stredoeurópskom priestore“ avizoval, že teoretický fundament vychádza z cultural studies a z postkoloniálnych teórií. Názov, v preklade „Ťah na východ”, pochádza z 19. storočia a označuje nemeckú expanziu na slovanské územie. Keďže Nemecko a Rakúsko zohrali v histórii tohto regiónu dôležitú úlohu a v súčasnosti patria k silným investorom v postkomunistických krajinách, kurátor výstavy zámerne zvolil tento radikálny názov. Jeho cieľom bolo spochybniť ideu suverénneho demokratického štátu v súčasnej strednej a východnej Európe a otvoriť diskusiu o kapitalizme a kolonializme ako dvoch prepojených hybných silách v tomto geopolitickom priestore. Skupinová výstava slovenských a zahraničných autorov a autoriek (Jaro Varga, Michal Moravčík, Marcel Mališ, Marina Gržinić & Aina Šmid, umelecký kolektív IRWIN a ďalší) pritom budila viac dojem pracovného nástroja než komunikačného média smerom k heterogénnemu publiku. Kurátorov zámer členiť pomerne komornú zbierku prác do tematickým sekcií pôsobil zbytočne mätúco. Prepojenie inšpirujúceho teoretického diskurzu, zachyteného v sprievodnej publikácii, a vizuálneho umenia, prezentovaného na výstave, zanechalo príchuť disproporcie a paradoxne exklúzie. Škoda, že sa potenciál vizuálneho umenia v tomto prípade dostal príliš málo k slovu.

MARCEL MALIŠ, ERSTEREICH, 2009, plexisklo, tlač, 22×14×0,2 cm, foto: Marko Horban.

Gabriela Kisová

More stories by

Gabriela Kisová