Bogdan Bogdanovič v knihe Mesto a démoni tvrdí, že „strach zo straty mesta je melancholickým privilégiom skutočného mestského človeka“. Hoci jeho konštatovanie odkazuje k strachu z naplnenia Gilgamešovho vzorca polis – metropolis – megalopolis – nekropolis, dovolím si ho v prenesenom význame aplikovať na výstavný projekt Jaroslava Vargu Urban Exploration. Varga v ňom reflektoval degradačné procesy malého mesta (z hľadiska architektúry a urbanizmu) v časovom horizonte dvadsiatich rokov (od Nežnej revolúcie po súčasnosť). Rok vymedzujúci spodnú hranicu skúmaného záberu odkazuje k dôvodom zmieňovaného procesu, ktorý súvisí s trhovým mechanizmom, rozvojom súkromného podnikania a s ním aj dočasných architektúr, slúžiacich spravidla podnikateľským zámerom. Tie na pôvodných architektúrach parazitujú, pohlcujú ich, prekrývajú, menia podoby pôvodných mestských priestorov. Varga vychádza z miestošpecifických charakteristík rodného mesta, v rámci ktorého dominujú zväčša menšie prevádzky lokálneho podnikania a reťazce supermarketov. Na mesto tak nahliada cez prizmu kapitálu, ktorého pohyby a expanziu reflektuje práve dokumentáciou s nimi súvisiacej stavebnej činnosti. V úvode zmieňovaný strach zo sebadeštrukcie mesta formou jeho vlastných expanzívnych procesov tu možno pociťovať skôr ako beznádej z prizerania sa rakovinovému bujneniu bizarných architektonických štruktúr na pôvodnej tvári mesta, ktorých charakter i poslanie sú možno dočasné, no vplyv na obraz mesta je v danej chvíli zhubný. Znechutenie a frustráciu z nemožnosti zvrátenia situácie možno v duchu Bogdanovičovej tézy interpretovať ako Vargovu obavu zo živelnosti tohto fenoménu v rámci nepredvídateľnosti jeho ďalšieho vývoja a dôsledkov, medzi ktoré sa už teraz radí definitívna strata pôvodnej podoby mesta a jej nahradenie podenkovým kvázi-vizuálom. Videoprojekcia statického záberu na fasádu paneláka s maľbou zemegule, letiacou holubicou a nápisom MÍR sofistikovane odľahčila jemne ťaživý dojem z bizarnej skutočnosti, ktorú výstava reflektovala. Hoci v jej kontexte fungovala skôr autonómne, bola pre mňa najkrajším a svojím spôsobom najsilnejším momentom výstavy.
Pohľad do inštalácie výstavy JAROSLAVA VARGU v Open Gallery v Bratislave, 2010, foto: Marko Horban.
Lucia Gavulová
