SÚŤAŽ VÚB MAĽBA má po piatich rokoch svojej existencie na slovenskej výtvarnej scéne svoje pevné miesto. Jej každoročné obosielanie patrí už takpovediac k dobrým zvykom väčšiny mladých maliarov pôsobiacich na Slovensku, odborná verejnosť sa o ňu živo zaujíma a medzinárodná porota súťaže býva zložená z rešpektovaných mien. Výsledky súťaže síce nie sú vždy ideálnym ukazovateľom aktuálneho smerovania maľby, predsa však odrážajú isté trendy a motivácie. Trojica tohtoročných víťazov (Juraj Kollár, Jarmila Džuppová, Michal Bôrik) vypovedá o tendencii k „stíšeniu” a zindividualizovaniu maliarskeho prejavu.
Napriek tomu, že súťaž je dnes považovaná za istú reflexiu aktuálneho diania v slovenskej maľbe, otázne je, či je päť rokov adekvátne dlhá doba na veľkorysú rekapituláciu. Nadácia VÚB sa však toto „jubileum” rozhodla poňať vo veľkom – vyhlásením výsledkov a výstavou finalistov v Slovenskej národnej galérii a vydaním súborného katalógu z celej doterajšej histórie súťaže. Realizáciu tohto zámeru zrejme podporil aj fakt, že pri príprave výstav a katalógov nadácia dlhodobo spolupracuje so súčasnou riaditeľkou SNG Alexandrou Kusou.
Spolupráca Nadácie VÚB a SNG bola, ako sa ukázalo, plodná – v národnej galérii sa nakoniec otvorili naraz hneď dve maliarske výstavy, už spomínaný „salón” tohtoročných finalistov a pomerne rozsiahly výstavný projekt Maľba po maľbe, ktorý vznikol (okrem iného) za podpory Nadácie VÚB. Táto tesná symbióza spôsobila mierny zmätok, keďže niektorí od výstavy očakávali prehľad všetkých finalistov súťaže za päť rokov.
Maľba po maľbe však je, ako Alexandra Kusá zdôrazňuje aj v texte katalógu, nezávislým kurátorským projektom, a nie prehľadovou výstavou súťaže. Na „vzorke” 26 umelcov (a jedného amatérskeho umeleckého zoskupenia) má predviesť najdôležitejšie tendencie v slovenskej maľbe uplynulého desaťročia. Kurátorka (v spolupráci so spolukurátorkou Luciou Gregorovou-Stachovou) pri výbere sledovala viacero formálnych i obsahových línií, ktoré sa dajú v tejto chvíli z vývoja súčasnej maľby odčítať.
Najvýraznejšími sa ukázali byť najmä problém posunu videnia a viditeľnosti (Czinege, Sedlák), reinterpretácia krajiny (Kollár, Sedlačík), osobná príbehovosť (Džuppová, Mikyšková), ikonografia pop-kultúry (Vasilko, Šille, Bartošová) či sociálne a politické kontexty v rámci maľby (Mališ, Šramatyová). Výstava okrem protagonistov maľby v jej najvýraznejších prejavoch mapovala aj rôzne „odchýlky”, prieskumy a experimenty v rámci média ako takého (Sadovská, Triaška, Binder). Prekvapila však neprítomnosť niektorých autorov a smerovaní (napr. Baffi, Černušák, Bicek, Mésáros, Činčalová, Kosziba, Gáberová…), ktorých význam je v rámci slovenskej mladej maľby nespochybniteľný, a akokoľvek názorovo vyhranená výstava, ktorá si za cieľ kladie mapovanie tejto oblasti umenia, by bola bez nich neúplná.
SNG, Esterházyho palác, Bratislava 9. 12. 2010 – 6. 2. 2011
JURAJ KOLLÁR, Ulica, 2009, olej na plátne, 170×30 cm;
JARMILA DŽUPPOVÁ, Poskladaný labuťový kolotoč, 2009, olej, latex, uhlík, vosk, lak na sololite, 138×171 cm;
MICHAL BÔRIK, Východ, 2010, olej na plátne, 180×160 cm. Foto: archív autorov.
Diana Majdáková je kurátorkou.
