STANO MASÁR by

by 11. 12. 2010

Neznášať každodennú realitu je neobmedzenou výsadou väčšiny človečenstva. Neznesiteľná všednosť je naopak charakteristickou výsadou väčšiny umelcov.

Projekty Stana Masára sú pre divákov vždy prekvapením. Systematickú nevypočítateľnosť kombinuje s nevšednou hravosťou a originálnou poetikou, reflektujúcou videné a zažité. Stano Masár je postkonceptuálny umelec, aktívny predovšetkým v médiách objektu, inštalácie, digitálneho printu, počítačovej animácie a videa. Viaceré jeho projekty sú založené na interpretácii priestorov,v ktorých vystavuje, pričom citlivo reaguje na ich charakter a divákovi pripravuje často nečakané odkazy, prekvapenia a momenty, ktoré nie je vždy možné jasne identifikovať (Duchampov byt, Entry – No Entry). Posledná výstava Neznesiteľná všednosť bytia, vytvorená pre priestory Galérie SODA, je založená na rozbití formálnej podstaty predmetov každodennej reality, ktoré unikajú zo svojej všednosti, z každodennosti svojho bytia a dobrovoľne sa nechávajú manipulovať. Predmety strácajú funkčnosť a stávajú sa poetickými objektmi určenými k umeleckej „konzumácii“. Zároveň ale získavajú sebavedomie a začínajú sa správať autonómne. Nezneisťujú nás svojou očakávanou prítomnosťou, ale narušeným kódom. Voda v pohári stojacom na poličke zostáva permanentne naklonená. Radiátor tak intenzívne hrial, až sa začal sám roztápať. Vodovodná rúrka na umývadle sa začala vykrúcať – až ovisla a teraz vedie priamo k odtoku. Ventilátoru zvädli lopatky, hodinám opadali všetky čísla aj ručičky, uterák pri pokuse uniknúť zákonom zemskej príťažlivosti zmrzol na úteku, voda sa rozliala po stole, ale nikdy nevyschne… Sprej nastriekaný na stenu stiekol smerom hore, ku stropu. Pre Masárovu Neznesiteľnú všednosť bytia sú podstatné aj poetické názvy. Prázdnu plechovku od farby nájdeme pod názvom Neznesiteľná biela. Radiátor, umývadlo a ventilátor sa volajú Dobrovoľný koniec, pohár, uterák a sprej Život je zmena. Hodiny bez ručičiek a čísel Time off. Neznesiteľný time off. Prirodzená hravosť. Úprimná nevšednosť.

STANO MASÁR, Life is Change, 2010, objekt, foto: Barbora Tomíková.

Juraj Čarný

More stories by

Juraj Čarný