.png)
Čo majú spoločné rumunská Ţuică a ruská Tusovka, alkoholický nápoj, ktorý Rumuni pijú pred jedlom a ruský výraz, ktorým Viktor Misiano definuje isté nezávislé a anti-inštitucionálne umelecké hnutie?
Na prvý pohľad nič, avšak obe majú potenciál vyvolať určitú zmenu či „twist“. Výsledok kurátorských výskumov, ktoré na Slovensku a v Rumunsku realizovali Viviana Checchia a Eleonora Farina sa konkretizoval v projekte, prezentovanom v marci 2011 v Berlíne. Výstava Twist – Ţuică/Tusovka predstavila multidisciplinárny a interaktívny prieskum kurátoriek, ktorého zámerom bolo prelomiť tradičné spôsoby prezentácie a nahradiť ich „otvoreným archívom”. Podľa ich vlastných slov „odmietnutím umeleckého vymezdenia a produkcie nových diel privádzame diváka priamo k procesu výskumu, ktorý je základom nášho kurátorského prístupu.” Kurátorky vybrali trinásť umelcov a teoretikov umenia: Omar Mirza, Michal Murin, Lia Perjovschi, Raluca Pop, Rita Kálmán, Peter Barényi, Radeq Brousil, Ştefan Costantinescu, Pavlína Fichta Čierna, Dan Mihălţianu, Olivia Mihălţianu, Maja Štefančiková, Jaroslav Varga, Călin Dan a Magda Stanová. Projekt bol realizovaný na piatich miestach: výstava – archív v Project space Golden Parachutes na Kreuzbergstrasse, okrúhly stôl s názvom Be (in)visibile. Rumunská a slovenská perspektíva v Collegium Hungaricum, videoprojekcia v galérii vedenej umelcami 91mq, prezentácia portfólií v Project space Uqbar a výber bibliografického materiálu v knižnici Osteuropa-Institut (Frei Universität). Projekt sa infiltroval do inštitucionálno-akademického kontextu Berlína, pričom táto „difúzia” do viacerých nezávislých priestorov vyvolala konfrontáciu a reflexiu o situácii súčasného slovenského a rumunského umenia – dvoch realít so spoločným východoeurópskym postkomunistickým osudom, ktoré sa však výrazne odlišujú v spôsobe organizácie umeleckej prevádzky tvárou v tvár systému medzinárodného umenia. Ak v Rumunsku existencia Národného múzea súčasného umenia (otvoreného v roku 2004 v hale parlamentného paláca – bývalého Domu národov, ktorý dal postaviť Nicolae Ceauşescu) a vznik bukureštského bienále umožnili rumunským umelcom vstup do medzinárodných štruktúr, vyzerá to tak, že na Slovensku umelecký diskurz zostáva ešte i dnes verný „alternatívnejším“ formám a praktikám. Zdá sa, že emancipačné dimenzie umenia, ktoré dlhodobo fungovalo v tieni totalitného režimu, sa po dvadsiatich rokoch v dnešných demokratických režimoch Rumunska a Slovenska prejavujú rozdielne.
TWIST – Ţuică/Tusovka, pohľad do inštalácie výstavy v Golden Parachutes, Berlín 2011.
Elena Agudio
