Koľkí z nás si môžu dovoliť mať doma veľký prázdny priestor? Tichú možnosť, mlčiaci útulok, nabitý veľkými očakávaniami… Krok pred začiatkom alebo jeden krok už po všetkom. Práve tá neuchopiteľnosť očakávania, neistota, potenciál je na bielej stene najvzrušujúcejšia. Primerane veľké prázdno provokuje k akcii – no priveľké či primalé vťahuje do letargie a rezignácie. Pred narodením či po smrti. Ako na začiatku alebo na konci akéhokoľvek dôverného vzťahu.
Samostatná výstava Michala Bôrika v Galérii Fru Fru nesie názov Claritas (z latinčiny jas, jasnosť, zreteľnosť). No nie som si celkom istá, či autor nestojí viac o zahmlievanie ako o objasňovanie. Na svojich obrazoch predmety nezobrazuje, ale vynecháva. Zostáva po nich na plátne tieň, farebné svetlo, tajomná stopa – alebo vôbec nič. Prevláda svetlá sivá a nejaké unikajúce stopy farieb. Prázdno. Aj ostrá hrana steny sa jemne stráca: rušia sa známe istoty, presné pravidlá, rozpína sa hmla a nejasno. Autor si ale cielene posvieti na biele steny. Nebojí sa maliarskeho extrému – zobrazeniu podivnej „White Cube“ – a to dokonca opakovane. Niekedy priestor zapĺňa rovnako hluchými predmetmi bez detailov, ktoré sú skôr ich miznúcimi dotykmi. Spomínam si na často používané slovné pojmy – „horror vacui“ alebo „tabula rasa“. K obidvom má blízko – popri strachu z prázdnoty aj z nepopísanej tabuľky sa však iba prešuchne, ani jeden z nich mu nepadne ako uliaty. Som tu, ale nedám, hovoria obrazy. To podstatné je očiam neviditeľné? – opýtali by sme sa azda Saint Exupéryho. Sám si predsa domysli, domaľuj vo vlastnej hlave!
Michal Bôrik sa narodil 19. októbra 1978 v Bratislave. V roku 2006 absolvoval VŠVU v maliarskom ateliéri J. Bergera, počas druhého ročníka štúdia na tejto škole bol v Otvorenom ateliéri u Ruda Sikoru. V roku 2010 získal tretie miesto ceny Maľba VÚB. V majetku Galérie mesta Bratislavy sa nachádza jeho maľba Leaving room z roku 2010.
MICHAL BÔRIK, Balance, 2011, olej na plátne, 200×160 cm, foto: archív autora.
Dorota Sadovská
