GIROLAMO MARRI & MIHO SATO by

by 11. 12. 2011

Začiatkom jesene otvorili v galérii Space výstavu dvoch zahraničných autorov – japonskej maliarky Miho Sato a talianskeho intermediálneho umelca Girolama Marriho. Kurátorky Lýdia Pribišová a Katarína Slaninová v tlačovej správe zdôraznili zázemie oboch autorov, ktoré tvorilo hlavný kľúč k interpretácii vystavených diel, a zároveň poskytovalo akúsi spoločnú obsahovú platformu, nevyhnutnú pre „fungovanie“ výstavy ako celku. Vzhľadom k tomu, že Marri žije v Šanghaji a Sato v Londýne, touto platformou sa stala mnohovrstevnatá a stále aktuálna problematika vzťahov medzi „východom“ a „západom“. Výstava sa tak niesla v duchu medzikultúrneho dialógu, ktorý umelci tematizujú jednak každý vo svojej vlastnej tvorbe, ale zároveň ho v kontexte výstavy vedú aj medzi sebou navzájom.

Explicitnejšie sa k tejto téme vyjadrujú diela Girolama Marriho, vyznačujúce sa poriadnou dávkou absurdity a humoru. Jedná sa prevažne o videá, resp. záznamy performancií, v ktorých Marri rozvíja svoju hlavnú tému – medziľudskú komunikáciu a jej zlyhávanie. V jednom z videí napr. pozorujeme umelca ležiaceho na zemi uprostred rušnej šanghajskej ulice, ktorý vyzýva okoloidúcich, aby sa „odfotografovali stojac na západniarovi“ (Come have your picture standing on a westerner).

Miho Sato, ktorá tvorí akúsi Marriho protiváhu, je omnoho introvertnejšia a strohejšia. Jej maľby, čerpajúce námety z rôznych mediálnych obrazov, v mnohom pripomínajú tvorbu Luca Tuymansa. Východiskový motív sa v jej poňatí zbavuje všetkých detailov, farebnosť sa redukuje na odtiene sivej a obraz tak stráca svoju pôvodnú zrozumiteľnosť. Namiesto toho sa pozeráme na akési anonymné bytosti v neurčitom prostredí, ktoré nás dráždia svojou monotónnou, často neidentifikovateľnou činnosťou. Nečitateľnosť má za následok napätie, ktoré je v príkrom protiklade k sedatívnemu účinku masmediálnych obrazov, kde je okamžitá idetifikovateľnosť námetu a obsahu prvoradá. Miho Sato sa tak vlastne tiež pohráva s témou komunikácie, narozdiel od Marriho sa však zameriava na jej iný aspekt.

Zostáva otázka, nakoľko autori v rámci výstavy komunikujú medzi sebou. Na prvý pohľad odlišná forma ich prác, ako aj spôsob inštalácie, vyvolávajú skôr dojem výstavnej prezentácie dvoch solitérov. V obsahovej rovine však preukázateľne existuje medzi Marrim a Sato viacero styčných bodov, ktoré vďaka tomuto spoločnému projektu posúvajú ich diela do nových súvislostí.

Zľava: Pohľad do inštalácie výstavy Interventions, 2011, Space, Bratislava; performance Girolama Marriho. Foto: Ada Juneková.

Alexandra Tamásová

More stories by

Alexandra Tamásová