V decembri v šamorínskej At Home Gallery prebiehala výstava talianskej konceptuálnej umelkyne Lucie Romualdi v kurátorskej koncepcii Lýdie Pribišovej. Výstava platea je site specific inštalácia, vytvorená priamo pre priestory bývalej synagógy. Svetelnú partitúru pozostávajúcu z rotujúcich diaprojektorov, ktoré obsiahli celý priestor, sprevádza hudobná partitúra Black & White, no. 2 z roku 1993 od hudobníka Franca Ballistu. S týmto autorom, ako aj ďalšími významnými súčasnými hudobnými skladateľmi spolupracuje Lucia Romualdi od konca osemdesiatych rokov a práve hudobná zložka či zvuková inštalácie tvorí dôležitú súčasť inštalácií umelkyne.
Nosnou ideou výstavy je platea „loď, bárka ako symbol súvisiaci s príťažlivosťou, diaľkou, absenciou. Je iracionálny a zároveň matematicky presný – podobne ako hudba.“ Rotujúce diaprojektory v priestore zobrazujú odliv a príliv v meste Terst. Pohyb vody je znázornený matematickými štatistickými tabuľkami, ktoré dokumentujú stav vody v určitých časoch. Po stenách rotuje projekcia, mapujúca obvod synagógy, ktorá vypĺňa priestor nákresmi fantastických rýb a prierezmi lodných telies. Terst si autorka zvolila preto, že je mestom, ktoré je pre nás geograficky najbližsím prístavom a taktiež kvôli historickým konotáciám viažucim sa k monarchii.
Lucia Romualdi je autorka pracujúca s konceptuálnymi formami umenia, pričom často vytvára práve site specificinštalácie,využíva negalerijné priestory a ich odlišné vlastnosti: konkrétne miesto – a ako tam funguje a plynie čas, ako sa stráca a prípadne znovu zjavuje, vizualizuje a rytmizuje pomocou svetla, ktoré sa zhasína a zažína a putuje priestorom.
V spolupráci s kurátorkou dosiahli v inštalácii maximum pri využití možností priestoru a odprezentovali výrazovo silný projekt.
LUCIA ROMUALDI, platea, svetelná partitúra pre projektory, rotujúce prístroje a mechanický zvuk, 2011, foto: Monika Kováčová.
Vanda Sepová
