Výstavou v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote v auguste až septembri 2011 ponúkla jej kurátorka Gabriela Garlatyová ďalší inovatívny pohľad na dielo Márie Bartuszovej. Postavením diel matky a jej dcéry Anny Bartuszovej vedľa seba nezvýrazňuje ich vzájomné súvislosti, hľadanie styčných miest ponecháva na interpretácii diváka. Priamočiaro však reflektuje skutočnosť ich reálnej rodinnej príslušnosti. Obrazy Anny Bartuszovej uvádza v samostatnom výstavnom celku, avšak poukazuje na to, že vznikajú popri neustále si uvedomovanej prítomnosti komplexného sochárskeho diela matky, ktoré dcéra spracúva a ochraňuje. V prípade oboch autoriek sú to istým spôsobom komentáre – zatiaľ čo Mária je predstavená kresbami budúcich konceptov sochárskych diel, Anna rozpráva o rodinnej „ženskej“ línii, na ktorú sa napája a sprostredkúva ju sériou obrazov. Kresby Márie Bartuszovej sú plánmi so záznamami myšlienok, zanechaných v podobe skice. Kresby sú rýchle, procesuálne, ale zároveň aj priamočiaro sochárske. Sú komentované písomným popisom úmyslov, plánom jednotlivých krokov pri tvorbe budúceho diela. Tieto kresby poukazujú na schopnosť tvorivého prenosu, kombinácie biomorfných foriem rôznych materiálov v ich čistej skulpturálnej podobe. Význam vzniká ich zapojením do silových, atmosférických, procesuálnych zmien, ktoré autorka sleduje v pohybe, neskôr ich zachytí v najsilnejšom bode procesu. Nehotovosť a plánovitosť podčiarkuje aj inštalácia kresieb v plastických euro obaloch, ktoré zdôrazňujú archívne uchovanie, starostlivosť, vytiahnutie zo „zásuvky“ kde boli uložené. Anna Bartuszová neplánuje, ale spätne komentuje existujúci obraz, respektíve model naznačených vzťahov. Predstavuje vyťažené reálne obrysy zaznamenaných situácií z rodinných fotografií, opakuje ich, rozpomína sa na nich v čiernobielych, sivých spätných projekciách. Jej bytostné niveau ju obklopuje ako vopred dané médium, v ktorom je ochotná existovať. Anna zo sekundárnych záznamov situácií opakovaním konštituuje nanovo spraný odraz, napríklad z fotografie či spomienky. Odstup od rodinných intímnych histórií okamihov vyjadruje zneistením vo viacnásobných či rozmazaných obrysoch na silonových tkaninách. Logicky už s odstupom spôsobeným prechodom rôznych existencií v jej okolí a zakaždým iným spomínaním na ne. Variant výstavy Kresby a záznamy bude prezentovaný v Galérii C. Majerníka v Bratislave v auguste 2012.
Zuzana Labudová
