V atmosfére médiami rozmazávaných správ o blížiacom sa konci sveta v roku 2012 priniesol Jan Durina svoju predstavu neistej budúcnosti. V prvej zo série výstav nazvanej „Koniec rokov“, ktorá bude v priebehu roka predstavená v košickej Make Up Gallery, predstavil v spolupráci s kurátorkou Julianou Sokolovou cyklus temných fotografických kompozícií. Každá jej časť vyžaruje vždy svojím spôsobom inú intenzitu vnútorného nepokoja, pálčivého pocitu alebo nervozity podobnej živému snu v bdelom stave alebo migréne. Z očakávania depresívneho reportu vnímateľa vytŕha len prirodzenosť a autenticita inak vopred premyslených a pripravených scén, remeselne prepracovaných záberov, pripomínajúcich tie zo stránok módnych magazínov alebo pohľady do „backstage“ módnych prehliadok. Využívaním jednej z klasických a všeobecne akceptovaných tém fotografie, ženského aktu, sa podvedome snaží komunikovať s divákom. Nie je to však ťažisková téma, ale výtvarný prvok, súčasť kompozície alebo prežitého fragmentu z Durinovej osobnej histórie. Rovnako ako pri zobrazení ženy, aj pri práci s krajinou, do ktorej výrezov svoje rozprávania ukladá, sa vyhýba pátosu alebo klišé. Jej skladbu využíva pre docielenie grafického efektu v obraze alebo v nej nachádza lokálne stereotypy, ktoré narúša vlastnou prítomnosťou. Svet a jeho blížiaci sa koniec umelec znázorňuje v kombinácii kontrastných spojení drsnej zimnej, oblačnej krajiny s poskakujúcimi anonymnými nahými alebo do čierneho odevu zahalenými figúrami, ktoré pripomínajú stvárnenia posledného súdu od Hieronyma Boscha (série Harry/ Souls, Dark Torment, Almost Black, 2012). Inde tvoria scénu slnkom zaliate žlté polia pod modrou oblohou, evokujúcou snímok mexického režiséra Guillerma del Toro Pan‘s Labyrinth: vo výjave z obscénnej svadby stojí dvojica nahých mladých žien pred hroziacou, zmätok a neistotu vyvolávajúcou temnou figúrou (série Insomnia, Dark Torment, Almost Black 2012). V Durinových fotografiách je prítomná istá forma teatrálnosti. Svoje vízie inscenuje do kompozícií z fiktívnych divadelných alebo filmových záznamov osobnej reality.
JAN DURINA, Harry, 2012, digitálna tlač;
Migraine, 2012, zo série Dark Torment, Almost Black, digitálna tlač. Foto: archív umelca.
Michal Štofa