Rado Čerevka a jeho politické sondy by

by 11. 4. 2012

NÁLEPKA POLITICKÉHO UMENIA je v našom stredoeurópskom priestore stále dosť podozrivá a diskutabilná a nesie so sebou mnohé predošlé historické konotácie. Ak na súčasnej slovenskej scéne máme k nemu priradiť nejaké meno, medzi prvými umelcami by bol pravdepodobne spomenutý Radovan Čerevka (1980). Je neprehliadnuteľnou postavou v tejto oblasti a patrí k najvýraznejším postávam mladej generácie slovenského umenia, ktorá nastúpila už v 21. storočí. Práve aktuálny politický a mediálny svet a jeho mocenské pozadie reflektuje Čerevka ostro vo svojich prácach. Hlavné zdroje, na ktoré je Čerevka napichnutý, sú vždy dobre informované (či infikované): spravodajské agentúry, satelitné snímky, internetové reprodukcie, tlačové a TV správy. Súčasný globálny svet, sociálno-politické problémy, mocenské boje a ich nástroje ho nielen inšpirujú, ale priamo provokujú. Preto ich natvrdo zviditeľňuje, napáda, komentuje, intervenuje. Má priamy ťah na bránku, jasný koncept a strohú artikuláciu vizuálneho jazyka. „Nestarajte sa, my sa o Vás postaráme“ – tak znie dnešné heslo politikov, bánk, médií a reklamy. Čerevka volí proticestu – stará sa, angažuje, pripravuje svoj výtvarný „molotov koktail“ – silne výbušný, znervozňujúci a spochybňujúci establishment a jeho hypertext. Je síce súčasťou taktilnej kultúry, ktorá do nás páli z masmédií a spravodajstva svoje info-projektily, on však pripravuje svoju dávku vizuálnych nábojov, čo zasahujú iné časti mozgu a nesú so sebou ideový a emocionálny náboj, dávajú krátky čas na rozmyslenie. Už počas štúdia na košickej fakulte umení vytvoril rad prác so zmenšenou mierkou, figúrkami a vojenskou problematikou – napr. aj sochu Venuše obliekol do maskáčov (Vernissage, 2003). Za štartovnú prácu v tomto smere považujeme inštaláciu Anonymist (2003), kde sa objavuje ohromná indiferentná postava vojaka (kukláča? teroristu?), ktorá je spútaná množstvom drobných plastikových vojačikov. Metaforicky je možné vnímať celý jeho program ako súboj, otvorenú či skrytú vojnu Gulivera, Goliáša, Bieleho muža proti ostatnému svetu (vojna informácií, technológií, propagandy, moci atď.). Dnes netreba ísť do vojny, ona príde za vami a nájde si vás doma v obývačke….

V roku 2006 Rado Čerevka vytvára svoju pilotnú inštaláciu s využitím vstupného nákresu agentúry Reuters. Ide o Útok na Falúdžu, v ktorej v 3D modeli simuluje situáciu intenzívneho útoku amerických vojsk na iracké mesto. Na mdf-kovom základe buduje polystyrénové mesto s prítomnosťou tankov a obrnených vozidiel a množstvom plastových vojačikov a krvavých minipríbehov.

V tejto stratégii vytvárania rekonštrukcií problémových vojenských situácií na základe suchých agentúrnych dát a nákresov pokračuje od roku 2007 v celom cykle prác pod príznačným názvom Reutersdráma. Čerevka postupne modeluje mnohé konfliktné situácie v rôznych kútoch sveta a odlišných záujmov. Podzemné pašovanie v Gaze (2007) zachytáva tunely a chodby Palestíncov, odhalené izraelskou armádou, cez ktoré prenášali zbrane z Egypta do palestínskeho pásma Gazy. V inštalácii Plain (2008) prináša satelitné fotografie 18 iránskych starovekých komplexov a 18 „partnerských“ nukleárnych a militárnych komplexov v ich blízkosti, ktoré môžu byť terčom útoku. K ním pridáva strohý model rozsiahleho jadrového komplexu pod Teheránom (Natanz, 2008). Na druhej strane podáva aj situáciu útoku ruských jednotiek proti čečenským povstalcom v severoosetskom meste Beslan (MinimalBeslan, 2007). Striedma geometria a farebnosť architektúry silne kontrastuje s tragickými udalosťami v beslanskej škole a telocvični. K tomu ako pendant vzniká objekt školskej nástenky so sériou nákresov samotného zásahu a kriedou napísaný krátky nápis – memento „kaketoslučilos“ (Tak to bolo, 2007). V rámci cyklu Reutersdráma ešte vzniká aj digitálna tlač s vykreslením plánovaného amerického radaru na českej základni v Brdoch (Koniec radaru v Čechách, 2007). Umelec programovo volí hraničné situácie, kde sú tektonické zlomy civilizácií aj ich mocenských záujmov. Pohybuje sa na hrane konfliktov a nejasného vedenia hranice medzi pojmami a stratégiami: kto je agresor, kto sa bráni začatím vojny, kto vedie spravodlivú obranu a kto je nelegitímny terorista.

Čerevka v priebehu nultých rokov paralelne vytvára aj svoje video práce v podobnom duchu.

Začína to podivnými lekciami nemčiny medzi podivnými okupantmi (K2 Lektionen 1-2, 2003–4), pokračuje výcvikom ruských protiteroristických skupín na pozadí budovateľskej piesne (Ruské sambo, 2005), kolážou blahoželaní hrdinským čečenským bojovníkom, zničenej rozbombardovanej krajiny za zvukov ruskej piesne „Nas nedogoňat“ (Kaukazké narodeniny, 2005) a za doterajšie vyvrcholenie je možné považovať protirasistické video Černoch Čučo (2007, z cyklu DasgoldeneTormachtfrei). Ide o zdokumentovanie nastriekaných neonacistických znakov a znamení v okolí Košíc (neonaziartbrut) v kombinácii s detskou pesničkou o černoškovi z povestnej relácie košickej TV Zlatá brána. Pôvodne nevinná pesnička na pozadí fašistických slideov dostáva iný obsah a kontext, aj preto sa na začiatku videa objavuje symbol „zlatej brány“ z Osvienčimu.

Za dôležitý moment politického umenia považujeme aj jeho vykročenie z galerijného rámca do verejného priestoru, kde môže zasiahnuť širšie publikum a otvoriť väčšie diskurzné fórum o nastolených otázkach. Čerevka v roku 2006 vytvoril sériu digitálnych a lentikulárnych printov pod názvom Čo je doma, to sa počíta. Tento slogan však ukazuje odvrátenú stanu domácej pohody – ide o upravované fotografie významných žien pred o po domácom násilí – s monoklami a modrinami na tvári. Obeťami tohto fiktívneho digitálneho útoku sa stali popredné političky napr. Condoleezza Riceová, Angela Merkelová či Julia Tymošenková. V marci 2006 bola táto séria s portrétom českej ministerky školstva Petry Buzkovej súčasťou kampane Amnesty International „Stop násiliu na ženách“, prezentovaná v pražskom metre. Z realizovaných bilbordov umelca vyberám veľkú radarovú hlavu v podobe vyrezávanej helloweenovej dyne s lietajúcimi strelami na Malostránskom námestí v Prahe v rámci kampane Greenpeace (Helloween in Central Europe, 2007, realizácia 2008). V Žiline (v tradičnej bašte Slovenskej národnej strany) v spolupráci s Máriom Chromým umiestňuje Čerevka billbord s centrálnym obrazom maďarského parlamentu v Budapešti s pozadím zasnežených Vysokých Tatier s maďarským textom Od nás nie je nikam ďaleko (2006). Za kľúčovú prácu autora vo verejnom priestore je možné považovať in situ inštaláciu s názvom Blokáda v Bruseli (2007). Išlo o akciu Nadácie Europalia s propagandistickým zámerom predstaviť mladé umenie z 27 členských krajín EU na bruselských námestiach a uliciach so zadaním vytvoriť emblematické dielo budúcnosti EU. Čerevka zareagoval svojsky a pre neho príznačne – premenil pokojné Námestie N. J. Rouppeho s okrúhlou fontánou a ženskou sochou s vencom na vojenskú obrannú zónu – so zátarasami a ostnatým drôtom. Fontánu zabarikádoval, obkolesil ju drevenou konštrukciou a vytvoril z nej strážnu vežu. Alegorickej soche zjednotenia Belgicka do venca vložil symbolickú bielu vlajku. Ako sám autor k inštalácií dodáva: „Spomenul som si na Európu s množstvom porážok a kapitulácií, ktorými prešla v minulom storočí – či už vojenských alebo diplomatických (Mníchov, Jalta…). Dokazovali neschopnosť koordinovať spoločné vystupovanie v rámci nejakého problému“. Na druhej strane Blokáda v podobe vojenskej strážnej základne ukazuje aj možnú „pevnosť“ Európy proti silnejúcemu prílevu a tlaku iných kultúr a civilizácií. Pre úplnosť uvediem, že hneď druhý deň niekto odstránil bielu vlajku aj s vencom a rukou sochy.

Pri sledovaní profilu Čerevkovej tvorby nie je prekvapením ani jeho aktuálna výstava „Infowarland“ v Dome umenia v Brne (apríl–jún 2012), kde dominujú kritické komentáre a „po zuby“ ozbrojené kresby a koláže. Ústrednú inštaláciu tvorí hrozivý a tajomný vrch, pokrytý perzskými kobercami z Blízkeho východu, ktorý dobývajú plastikoví vojačikovia s velením (Cave, 2012). Vrch s dvoma ventilátormi a občasným dymom, čo z neho vychádza, pripomína trochu nahnevanú tvár. Táto kompozícia je istým zúročením práce umelca s vytváraním krajín zahalených arabskými kobercami, čo vo vnútri skrývajú chodby a jaskyne islamských bojovníkov (RugHills, 2010). Je prirodzene možné kriticky vnímať fakt, že Čerevka nerieši domáce či lokálne problémy, ale on programovo uprednostňuje snímanie dnešného sveta prostredníctvom globálnych masmédií, problémov a agentúrnych správ, ktoré nás chtiac-nechtiac zasahujú. Nakoniec v spätnom zrkadle aj testuje úlohu a poslanie umelca – či jeho osobné politizovanie vo vizuálnej reči má nejakú váhu a zmysel, alebo si prečíta provokatívny nápis na stene „Umelci do plynu“ (z videa skupiny KassaBoys: Z Kasse, 2006) a prejde k armáde estetizérov našich obývačiek.

Radovan Čerevka sa narodil v roku 1980 v Košiciach. Je absolventom Katedry výtvarných médií a intermédií FU TU v Košiciach (2011) a doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave. V roku 2006 bol spoluzakladateľom skupiny KassaBoys (spolu s T. Makarom a P. Vráblom). V roku 2005 sa stal finalistom Ceny Oskára Čepana. Výstavné aktivity na www.cerevka.com.

Cave (detail). Foto: archív autora.

RADOVAN ČEREVKA, Cave, 2012, inštalácia, afganské a perzské koberce, ventilátory, dym, stôl, plastoví vojaci, modelárske náradie, 800 × 300 × 350 cm.

RADOVAN ČEREVKA, Die Blockade, 2007, site specific inštalácia, drevo, vrecia s pieskom, ostnatý drôt. Naľavo. detail, napravo: celkový pohľad. Foto: archív autora.

Vladimír Beskid je historik umenia a kurátor.

More stories by

Vladimír Beskid