K jarnej výstave Václava Stratila v bratislavskej galérii amt_project Neometachaos- neometatelepatie sa nedá napísať nič prekvapivé. Autora v uliciach nebolo možné prehliadnuť a jeho výborne urobená výstava šokovala i pobavila v divácky atraktívnom pomere.
Podľa slov kurátora výstavy Jiřího Ptáčka ide pravdepodobne len o druhú samostatnú výstavu V. Stratila na Slovensku (nedostatočne doložená prvá výstava bola v roku 1985), a preto bola koncipovaná tak, „aby obsahovala retrospektivní prvky, na malé ploše a při poměrně důrazném tlaku na asketický přístup k výběru reprezentativních děl představila tvůrčí záběr tohoto nesmírně produktivního a různorodého malíře, kreslíře a performera“. (Galéria amt_project k výstave vydala aj knižku Václav Stratil: Životopis.)
Na viac či menej mystifikovanú, celoživotnú, autobiograficko-autoportrétnu líniu v Stratilovej tvorbe poukázala hneď vstupná „rodinne idylická“ fotografia Ze série Palma. Nevyčerpateľné osobnostné foto-transformácie jeho „alternatívnych identít“ priblížili miniportréty Z cyklu Docent a velkorozmerná tlač Ze série Řeholní pacient. Niekoľko nezabudnuteľných kúskov bolo vybraných aj zo Stratilovej maľby. Masívne zlaté rámy dodávali dôstojnú vážnosť neónovo-farbičkovému objektoobrazu Easy (ako spoluautor uvedený O. Kotrč) či rozbitej alebo snáď i zámerne rozdelenej podobizmi pitoreskného stvorenia s fyziognomickými „Self“ črtami autora – Velké zrcadlo. Tento obraz, spolu s olejomaľbami Moje ženská podoba a Autoportrét (Self express), priblížil bratislavským návštevníkom aj Stratilov citlivo prepracovávaný maliarsky rukopis, ilustrujúci hĺbku trpko-pitoreskného sebaprojektovania sa do svojich diel. Od maľovania k autobio-textovaniu či básnivému blúzneniu sa prechádzalo hneď na protiľahlej stene v podobe Textu 1 a Textu 2. Majstrovskou ľahkosťou v podaní a vtípkom maskované posolstvo demonštrovali aj objekty Spermie (s „medziriadkovým“ odkazom na Stratilove neustále rozmnožovanie sa v umeleckej i fyzickej rovine) a pôsobivo umiestnený Černý objekt.
Výstavu bolo síce možné prejsť za chvíľočku, ale nedalo sa odolať pokušeniu prejsť si ju hneď ešte aspoň raz.
Pohľady do inštalácie výstavy VÁCLAVA STRATILA v amt _ project, 2012, foto: Marko Horban.
Silvia Čúzyová
